Keď sa Slovensko zviechalo z vojny: Krajina bola hospodársky zruinovaná, hrozil aj hladomor

Vracia sa sem pravidelne, no vždy má pocit, akoby sa ocitol na mieste, kde sa zastavil čas. Pred šiestimi rokmi tadiaľto generál Ludvík Svoboda prechádzal s armádnym zborom a odvtedy sa tu prakticky nič nezmenilo. V kraji pod Duklou síce obnova vojnou postihnutých obcí prebieha, no týka sa to iba tých, ktoré ležia pri hlavných cestách.

„V odľahlých obciach a osadách sa doteraz urobilo veľmi málo alebo takmer nič. Odstrašujúcim príkladom je obec Závada v okrese Medzilaborce. Jej obyvatelia sú prakticky odrezaní od sveta, žijú na najnižšej životnej úrovni, v polozbúraných, cigánskym chatrčiam podobných príbytkoch, teda spôsobom naozaj nedôstojným človeka,“ píše Svoboda v septembri 1950 v správe pre vládu, ktorej je podpredsedom.

Stretáva sa s miestnymi ľuďmi, medzi ktorými je mnoho vojnových invalidov. „A najmä veľa mínami zmrzačených detí. Tie chodia dodnes s protézami, z ktorých vyrástli, čím zdravotne veľmi trpia. Ľudia v týchto zapadnutých obciach nemajú v takýchto podmienkach žiadne uspokojivé vyhliadky do budúcnosti. Pôda ich sotva uživí a k iným zdrojom zárobku nemajú prístup, keďže okresy Medzilaborce, Stropkov a Svidník sú prakticky bez priemyslu,“ upozorňuje generál.

Menový chaos

Bolo to päť rokov po skončení druhej svetovej vojny, ktorá najmä v posledných mesiacoch uštedrila slovenskému hospodárstvu doslova knokaut. Na jar 1945 sa tak krajina vracala do Československa zruinovaná a v horšom stave, než ho kedysi opúšťala. Vojnové škody boli vyčíslené na takmer 114,5 miliardy korún, čo predstavovalo približne 30-násobok ročného rozpočtu bývalého slovenského štátu.

„Na programe dňa tak bola predovšetkým konsolidácia hospodárskych pomerov, zabezpečenie nevyhnutných surovín a základných životných potrieb pre obyvateľstvo,“ hovorí pre HN historik Miroslav Sabol.

​​Aby sa dali zabezpečiť základné funkcie ekonomiky obnoveného štátu, bolo treba čo najskôr zaviesť spoločnú menu. Na území Československa totiž boli na jar 1945 okrem slovenskej a protektorátnej koruny v obehu stále aj ríšske marky, maďarské pengő, poľské zloté, ruské ruble i meny západných spojencov. Menová reforma bola teda nevyhnutná.

Prvým krokom k nej bolo pozastavenie platnosti cudzích platidiel v lete 1945. Centrálne vládne orgány presadili menu peňazí pri vzájomnom pomere českej a slovenskej koruny 1 : 1. V tomto pomere si potom na prelome októbra a novembra mohli ľudia svoje

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.