Podoby lásky v minulosti: Muži i ženy mali na partnera vysoké kritériá, dôležité bolo finančné zabezpečenie

Dvadsaťdeväťročná, nie chudobná, nie škaredá, vysoká tmavovláska pre nedostatok príležitostí takto hľadá pána v zaistenom postavení. Vdovci a žandári majú prednosť, no nie je podmienkou! Hláste sa len vysokí a vyše 35-roční! Neanonymné ponuky na zn. „Katolíčka“.

Tak znie jeden zo zoznamovacích inzerátov zo 40. rokov minulého storočia v periodiku Nové Slovensko, ktorým nás hneď v úvode pobaví riaditeľka Štátneho archívu v Trnave PhDr. Júlia Ragačová.

Unikátnu výstavu Stopy lásky v archívnych dokumentoch, ktorá prináša autentické dobové svedectvá o láske v priebehu niekoľkých storočí, pripravovala spolu s kolegyňami Mgr. Katarínou Boledovičovou, PhD., a Mgr. Barborou Kollárovou a ďalšími troma kolegami takmer šesť mesiacov.

Spanilomyseľná a babroš

„Prvým podnetom k výstave bolo objavenie série ľúbostných listov,“ vysvetľuje Katarína Boledovičová, ktorá na milostnú korešpondenciu naďabila pri skúmaní iných materiálov. „Boli zaujímavé, mali osobné čaro, a tak som hneď začala rozmýšľať, či by sme nevedeli spraviť tematickú výstavu.“

​Keď zistili, že pisateľ listu sa narodil 14. februára 1890, teda v deň, ktorý dnes poznáme ako sviatok zamilovaných, bolo rozhodnuté. Vznikla výstava, ktorú otvorili práve v Deň sv. Valentína a trvá ešte v priebehu mája.

„Najskôr sme sa obávali, či budeme mať dosť dokumentov, ale napokon sme toho mali viac, ako sa pomestilo do dvoch výstavných miestností,“ hovorí Katarína Boledovičová a hneď nás oboznamuje s obsahom listov, ktoré stáli za myšlienkou spraviť výstavu. „Keby ste si ich prečítali, mysleli by ste si, že ich písal nejaký mladík. Bol to však 64-ročný vdovec, ktorý sa dvoril magistre farmácie v Trnave.“

​Autor listov svoju srdcovú dámu oslovuje nádhernými spojeniami ako „spanilomyseľná“ či „peknoduchá“ magistra a krásny je aj ich obsah: „Ráčili ste zbadať večer, že sa nehodíme spolu, lebo som oproti vám veľmi netaktický babroš. Pásol som za vami v nádeji, že vás odprevadím k vášmu domu, no stratili ste sa mi v kine. Chodil som Masarykovou ulicou až po Františkánsku, avšak márne. Domov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.