Československý systém opevnenia patril k najlepším, Hitler bol však napokon rýchlejší

V čase takzvanej sudetskej krízy na jeseň 1938 sa k nemu upínali zraky a nádeje miliónov obyvateľov Československa, ktorí verili, že spolu s odhodlanou a dobre vyzbrojenou armádou bude dôležitým faktorom, ktorý Hitlerovi zabráni obsadiť republiku.

Do istej miery bola táto predstava namieste. Československý systém pohraničných pevností skutočne patril k tomu najlepšiemu, čo v Európe v medzivojnovom období v tomto smere vzniklo. S jeho budovaním sa začalo pred 85 rokmi.

Presnejšie 20. marca 1935, keď bolo v rámci hlavného štábu armády zriadené Riaditeľstvo opevňovacích prác na čele s generálom Karlom Husárkom, ktoré malo tento rozsiahly projekt realizovať. Súčasne vznikla aj Rada pre opevňovanie. Jej úlohou bolo určiť konkrétne oblasti, ktoré treba opevniť.

Len niekoľko dní predtým Nemecko porušilo podmienky Versaillskej mierovej zmluvy, keď v rozpore s nimi znovu zaviedlo všeobecnú brannú povinnosť. Začiatok budovania československého opevnenia nebol reakciou na tento krok. Signálov, ktoré nasvedčovali, akým smerom sa bude uberať Hitlerova zahraničná politika, bolo v prvej polovici 30. rokov minulého storočia viacero, a najmä v susedných krajinách vyvolávali obavy.

Vedúci politickí a vojenskí činitelia v Československu sa preto už dávnejšie zaoberali otázkou, ako čo najlepšie zabezpečiť obranu štátneho územia.

Opevnenie bude lepšie

Jednou z možností bola reorganizácia pozemných síl, pri nej však generalita videla problém jednak v geografickom tvare republiky a jej dlhých hraniciach (až na malú výnimku iba s nepriateľskými štátmi) a tiež v nedostatočnom ľudskom potenciáli. Štúdia o rentabilnosti opevnenia napríklad uvádzala, že na obranu 400-kilometrového priestoru Labe – Odra poľnou armádou by bolo proti nemeckým jednotkám treba postaviť 600-tisíc mužov. V prípade výstavby pevností by však rovnaký priestor mohlo ubrániť 165-tisíc vojakov. Finančne by to bolo náročnejšie, nie však výrazne.

V prospech opevnenia hovorilo i to, že alternatíva rozsiahlej modernizácie ozbrojených síl, v rámci ktorej by bolo nutné výrazne zvýšiť počet tankov a lietadiel, narážala na obmedzené výrobné

89% zľava na predplatné

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.