Najväčšia krádež umeleckých diel: Obrazy v hodnote stoviek miliónov akoby sa prepadli pod zem

Najväčšia krádež obrazov v histórii zostáva aj po 30 rokoch stále neobjasnená. Nepodarilo sa chytiť páchateľov a nájdené neboli ani ukradnuté plátna. K úspechu neviedlo nasadenie desiatok detektívov, ani vypísaná odmena, zvýšená až na desať miliónov dolárov.

V bostonskom Múzeu Isabelly Gardnerovej, odkiaľ 18. marca 1990 zmizlo 11 vzácnych obrazov (od Rembrandta van Rijna, Jana Vermeera či Édouarda Maneta), soška orla z hrotu žrde na francúzskej vlajke a jedna váza v cene asi 300 až 500 miliónov dolárov, visia odvtedy prázdne rámy.

Americká zberateľka umenia a filantropka Isabella Gardnerová (1840–1924) začala zbierať umelecké predmety koncom 19. storočia a múzeum v Bostone otvorila v roku 1903. Múzeum má menšiu, ale významnú zbierku obrazov, sôch, kresieb, diel z keramiky, šperkov či vzácnych tlačí.

Umelecké diela zmizli z múzea v raňajších hodinách v nedeľu 18. marca 1990. Dvaja neznámi muži, prezlečení do policajných uniforiem, prišli do múzea s tým, že idú vyšetrovať nahlásený incident. Spútali dvoch nočných strážnikov múzea a deaktivovali bezpečnostný systém. Podľa detektívov sa v múzeu vyznali – vedeli napríklad o tajných dverách za jedným z obrazov.

​Za 81 minút si zlodeji odniesli obraz Koncert od holandského barokového majstra Jana Vermeera, tri majstrovské diela Rembrandta van Rijna (Kristus v búrke na Galilejskom mori, Autoportrét a Dáma a pán v čiernom), päť menších kresieb od Edgara Degasa, obraz Krajina s obeliskom od Govaerta Flincka, plátno U Tortoniho od Édouarda Maneta a tiež čínsku bronzovú vázu Ku z rokov 1200–1100 pred naším letopočtom.

Ukradnuté vzácne obrazy dodnes v múzeu pripomínajú prázdne rámy.
Zdroj: gardnermuseum.org

​Najcennejšími z odcudzených diel sú podľa odborníkov Vermeerov Koncert a Rembradtov Kristus v búrke na Galilejskom mori. V prvom prípade ide o jeden z iba 34 známych obrazov maliara, v druhom prípade o jedinú autorovu krajinomaľbu. Oba obrazy sú oceňované na viac než 100 miliónov dolárov.

Zlodeji ale ignorovali ďalšie významné diela v múzeu: napríklad niektoré významnejšie plátna od Degasa, či veľký Autoportrét od Rembrandta z roku 1629.

Ihneď spustené vyšetrovanie bolo však doteraz neúspešné. Istý čas sa špekulovalo aj o politických motívoch činu, ozvalo sa tiež niekoľko anonymov. Ukradnuté diela sú ale vďaka svojej sláve v podstate nepredajné.

Policajné identikity páchateľov najväčšej krádeže umeleckých diel v histórii.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V marci 2013 informovala FBI, že možno pozná identitu zlodejov. Diela boli vraj odcudzené bandou kriminálnych živlov a prevezené niekam k Filadelfii, kde boli údajne na začiatku 21. storočia niektoré z nich predané. Špekulovalo sa o bostonskej mafii či o gangoch z rôznych štvrtí. K informáciám o ukradnutých dielach neviedlo ani to, že polícia ponúkla za informácie peniaze, skrátenie väzenského trestu, či dokonca úplné oslobodenie.