„Vznešený experiment“, ktorý zlyhal. Prohibícia priniesla Amerike najmä problémy a finančné straty

V minulosti došlo vo svete k viacerým pokusom o zákaz alebo obmedzenie predaja alkoholu, väčšina z nich sa ale skončila neúspešne. Asi najslávnejšiu prohibíciu zažili v 20. a 30. rokoch Spojené štáty americké. Zaviedol ju takzvaný Volsteadov zákon a 18. dodatok americkej ústavy, ktorý bol ratifikovaný 16. januára 1920.

Zákon i ústavný dodatok zakázali výrobu, predaj alebo dopravu opojných nápojov v USA. Výsledok prohibície bol ale rozpačitý. Amerike priniesla hlavne explóziu tajných páleníc, korupciu a zločinnosť. Ľudia tak pili ďalej, podľa odhadov možno aj viac, než predtým.

Prohibícia bola napokon zrušená až v roku 1933, schválením 21. dodatku americkej ústavy.

Národný prohibičný zákon navrhol republikánsky člen Snemovne reprezentantov Andrew Volstead (1860-1947) a Kongres jeho návrh schválil, napriek vetu prezidenta Woodrowa Wilsona, v októbri 1919.

Za alkoholické nápoje boli podľa zákona považované tie, ktoré obsahovali viac než pol percenta alkoholu. Výnimka bola udelená iba na výrobu a predaj tekutín s obsahom alkoholu, ktoré slúžili na lekárske účely alebo náboženské obrady.

Prohibíciu zaviedol 18. dodatok americkej ústavy, ktorého ratifikácia sa zavŕšila 16. januára 1920. Prijatie dodatku bolo nutné, pretože federálna vláda nemala veľa právomocí na reguláciu obchodu v rámci jednotlivých štátov.

S návrhom prohibičného zákona prišiel republikán Andrew Volstead.
Zdroj: LIBRARY OF CONGRESS

​Prohibičný dodatok obsahoval tri body: „Rok po ratifikácii tohto článku sa zakazuje výroba, predaj alebo doprava omamných nápojov, ich dovoz a vývoz s clom a ich použitie na území Spojených štátov a všetkých územiach podliehajúcich ich jurisdikcii. Kongres aj jednotlivé štáty majú jednotné právo vykonať ustanovenie tohto článku v príslušnom zákonodarstve. Tento článok bude neplatný, ak nebude ratifikovaný ako dodatok k ústave zákonodarnými zbormi jednotlivých štátov, ako to predpokladá ústava, počas siedmich rokov od okamihu, ako ho Kongres predložil štátom na schválenie“.

Hnutia propagujúce umiernenosť v pití sa vo vyspelých štátoch objavili podľa historikov v 19. storočí. Išlo väčšinou o vyššie dane pre výrobcov a predajcov.

V USA sa prvý zákaz objavil v roku 1846 v štáte Maine. Po občianskej vojne hnutie za abstinenciu opäť nabralo na sile v prvej polovici 20. storočia a hlavnými „ťahúňmi“ boli rôzne ženské spolky a cirkev. Postupne začali zakazovať predaj alkoholu niektoré štáty USA a všetko vyústilo do celoštátnej prohibície.

Prohibícia napokon viedla k rozkvetu čierneho trhu, pašovania a vzniku pokútnych výčapov a páleníc. Na snímke z októbra 1922 je alkohol zabavený počas jedného z policajných záťahov.
Zdroj: LIBRARY OF CONGRESS

​V jej prvých rokoch sa podľa vládnych odhadov znížila spotreba alkoholu o 20 až 30 percent, v prípade liehovín išlo dokonca o 50-percentný pokles. Zakrátko už ale tiekol alkohol oveľa väčším prúdom než pred prohibíciou a prepadlo mu oveľa viac ľudí.

Prohibícia viedla k rozkvetu čierneho trhu, pašovania a vzniku pokútnych výčapov a páleníc. Napríklad len v New Yorku sa ich počet zvýšil z 30-tisíc na 100-tisíc. Kvalita podomácky vyrábaných „šnapsov“ bola však zlá a medzi ich konzumentmi neboli výnimkou prípady straty zraku či dokonca smrti.

Období prohibície sa stalo aj zlatým vekom zločinu. Jedným z jeho centier sa stalo Chicago, kde pôsobil neslávne známy Al Capone. Tento muž so svojou gangsterskou organizáciou kontroloval nielen Chicago, ale mal vplyv dokonca aj v New Yorku. Na prohibícii Capone zarobil desiatky miliónov dolárov, nakoniec ale skončil vo väzení pre daňové úniky.

Aj počas prohibície sa dalo za istých podmienok k alkoholu legálne dostať. Napríklad ak bol určený na liečebné účely (na snímke je jeden z takýchto predpisov) alebo náboženské obrady.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Podľa Charlesa Hansona Towna, autora knihy Vzostup a pád prohibícií, sa počas americkej prohibície zvýšil počet vrážd (v súvislosti s čiernym trhom s alkoholom) o takmer 80 percent a do nebývalých rozmerov narástla ďalšia kriminalita. Podľa údajov Asociácie proti prohibičnému dodatku zase prišiel štát kvôli prohibícii na daniach o 860 miliónov dolárov (asi 14 miliárd v dnešných cenách), ďalšie desiatky miliónov vláda musela vynaložiť na zabezpečenia dodržiavania zákonov.

Prohibícia sa napokon končila postupne. V marci 1933 bol najprv zrušený zákaz predaje piva a vína a v decembri toho istého roka schválením 21. dodatku americkej ústavy bola prohibícia zrušená úplne. Bol to prvý prípad, keď, jeden dodatok ústavy rušil iný.

Skončil sa tak „vznešený experiment“, ako prohibíciu nazval niekdajší prezident Herbert Hoover. Dodnes ale v USA existujú takzvané „suché okresy“, kde platí zákaz predaja alkoholu.

Zabavený nelegálny alkohol vylievali federálni agenti neraz demonštratívne do kanálov.
Zdroj: LIBRARY OF CONGRESS

​V rovnakom čase ako USA siahli k obmedzeniu spotreby a výroby alkoholu aj európske severské štáty s výnimkou Dánska. Všetky tieto krajiny od prohibície postupne upustili, do dnešných dní ale predaj alkoholu obmedzujú. Neslávne sa skončila aj ďalšia slávna prohibícia, protialkoholická kampaň, ktorú v roku 1985 spustil v Sovietskom zväze šéf štátu Michail Gorbačov.