Prvý vzdušný premožiteľ Atlantiku: Alcock dvakrát prežil svoju smrť, osudným sa mu stal banálny let

Pár minút po ôsmej hodine ráno zbadal dvadsaťsedemročný veterán prvej svetovej vojny a jeden z prvých vojnových pilotov John William Alcock konečne po dlhých hodinách zem. Pred jeho očami sa objavil úzky pruh írskeho pobrežia, zamieril k nemu svojím dvojplošníkom Vickers F.B.27 Vimy.

S kolegom navigátorom, o šesť rokov starším Arthurom Brownom, debatovali o tom, ktoré miesto bude na pristátie najvhodnejšie. Pilot si vybral prívetivo vyzerajúcu rovnú zelenú lúku medzi útesmi neďaleko Clifdenu. Sotva ich stroj 15. júna 1919 o 8.40 dosadol, ukázalo sa, že v skutočnosti išlo o derrigimlaský močiar a lietadlo sa prednou časťou doň zabodlo.

Obaja piloti vyviazli bez zranenia a po 16 hodinách a 28 minútach vo vzduchu – z čoho sa len pol hodinky nepohybovali nad hladinou oceánu – stáli opäť na pevnej zemi.

„Oboch niekoľko dní nato v Buckinghamskom paláci kráľ Juraj V. povýšil do rytierskeho stavu,“ pripomína David Curnock v knihe Najslávnejší piloti dejín zblízka.

Muž na krídle

Prvý transatlantický let Alcocka s Brownom bol skutočne dramatický. Nejde len o to, že lietanie bolo v plienkach a stroje boli nespoľahlivé. Lietadlo muselo pojať bezmála 4 000 litrov paliva, takže 14. júna 1919 sa z lúky na najvýchodnejšom cípe najvýchodnejšieho kanadského ostrova Newfoundland nechcelo odlepiť.

Keď sa tak konečne stalo, vleteli piloti do snehovej búrky, navyše čoskoro prestal fungovať elektrický generátor, takže prišli nielen o rádiové spojenie, ale aj o kúrenie. Popraskali niektoré rúrky v motore,

Nedozvedeli ste sa všetko?

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.