Búrlivý rok priniesol vytriezvenie: Československo čelilo útokom spoza hraníc i sociálnym nepokojom

Nedôvera a podozrievavé pohľady miestnych sprevádzajú trojicu mužov, ktorí sa v jedno popoludnie na konci júna 1920 objavujú v obci Nedeca, ležiacej neďaleko Spišskej Starej Vsi. Zaujíma ich, kde bývajú zámožnejší gazdovia, ľudia sa však s nimi odmietajú baviť a richtár ich napokon z dediny vypoklonkuje. Nik netuší, s akým skutočným úmyslom títo muži prišli, a už vôbec, že sa pod rúškom tmy vrátia.

„O druhej hodine ráno napadli poľskí teroristi obec Nedecu bombami, ktoré hodili na dom richtárov. Dva domy zhoreli, richtára smrteľne ranili, jednoho 10-ročného chlapca zabili. Jedna žena utrpela nervový otras a istému dievčaťu puknul ušný bubon,“ referujú o pár dní noviny.

Nielen Spiš je terčom útokov. K rôznym prejavom násilia dochádza už niekoľko mesiacov aj na Orave a v Tešínsku, ktoré sú tiež predmetom československo-poľského územného sporu.

Problém má vyriešiť plebiscit, v ktorom sa obyvatelia dotknutých oblastí majú vyjadriť, do ktorej krajiny chcú, aby ich obce patrili. Hovorí sa o ňom už od roku 1919, jeho termín sa však stále posúva a ešte ani v polovici tohto roka nie je jasné, kedy vlastne bude.

„Následkom opakujúcich sa poľských útokov panuje medzi obyvateľstvom nesmierne vzrušenie. Naši činitelia musia vynaložiť veškeré usilie, aby slovenský ľud nedal sa strhnúť k podobným činom. Poliaci chcú vyprovokovať slovenské obyvateľstvo k násilnostiam, aby potom pred zámienkou udržania poriadku mohli vtrhnúť ozbrojenou mocou na plebiscitné územie,“ upozorňuje Slovenský denník v reakcii na nedeckú tragédiu.

V marci 1920 navštívila Prahu delegácia obyvateľov zo Spiša. Pri oficiálnom prijatí deklarovali svoju vernosť Československej republike a prejavili želanie zostať jej súčasťou. Práve Spiš bol v tom čase jednou z oblastí, o ktoré viedlo Československo územný spor s Poľskom.
Zdroj: Repro z časopisu Český svět

​Neistota v otázke definitívneho vymedzenia hraníc je však iba jedným z mnohých problémov, ktoré musí československý štát riešiť.

Nespravodlivé platy

Začiatkom roku 1920 sa prvýkrát dostáva výraznejšie do popredia otázka vzájomného vzťahu dvoch štátotvorných národov. Ukazuje sa, že idea jednotného československého národa, ktorú republika dostala do vienka pri svojom vzniku, môže byť časovanou bombou.

V rámci diskusií predchádzajúcich prijatiu ústavy a jazykového zákona žiadajú poslanci Slovenského klubu, aby namiesto formulácie „oficiálnym jazykom je jazyk československý“ bolo v

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.