Zázrak v réžii ŠtB: Naklonenie kríža komunisti využili na propagandu, farára ubili na smrť

Vôňa sviatočného obeda šíriaca sa z kuchyne na chvíľu preruší tok myšlienok, ktoré prúdia hlavou Josefa Toufara. Sedí vo svojej pracovni na číhoštskej fare a znova si v hlave premieta priebeh liturgie, ktorá sa pred chvíľou skončila. Sprvu bolo všetko normálne, počas kázne však akoby ľudí niečo vyrušilo. Znervózneli, čosi si medzi sebou šepkali a akoby ho vôbec nepočúvali.

„Dnes, 11. decembra 1949, počas tretej adventnej nedele som slúžil svätú omšu. Účasť veriacich vysoká. Kázal som o živom Ježišovi v nás,“ píše do knihy Božích služieb.

Vtom sa ozve zvonček. Otvorí dvere, za nimi stojí miestny kováč, no kňaz si okamžite všimne aj hlúčiky ľudí postávajúcich na dvore, ktorí o čomsi vzrušene debatujú.

„Pán farár, čo to bolo? Čo sa to stalo? Bol to zázrak?“ pýtajú sa jeden cez druhého, keď príde medzi nich. Až teraz sa Toufar dozvedá, prečo boli počas kázne takí nepokojní. V zázrak, ktorý sa podľa nich udial v kostole, ale neverí. Snaží sa ľudí upokojiť a prosí ich, aby sa rozišli domov.

V pracovni potom do knihy dopíše: „Počas kázne videlo devätnásť svedkov, ktorých som si vypočul, ako sa kríž na svätostánku pohol. Ja som nevidel nič, dozvedel som sa o tom od kováča Pospíšila.“

Nechcem boj

Do Číhošti, malej obce na českej Vysočine, prišiel Josef Toufar ako farár v apríli 1948. Miestni si ho rýchlo obľúbili a často za ním chodili so svojimi problémami. Tie sa v poslednom čase točili najmä okolo politiky a kolektivizácie. Nerád sa však do takýchto debát púšťal. Keď sa ho pýtali, či majú do družstva vstúpiť, alebo nie, iba mlčky pokrčil ramenami. Do politiky sa miešať nechcel. Vedel, že je to v tomto období chôdza po tenkom ľade, i to, že nová moc cirkvi nepraje.

​„Kým budeme na našom vidieku trpieť farárov, medze tam nerozorieme,“ vyhlásil na jeseň 1949 minister spravodlivosti Alexej Čepička, ktorý stál aj na čele Štátneho úradu pre cirkevné záležitosti.

​Komunisti, vládnuci v Československu čoraz tvrdšou rukou, sa v tom čase podľa sovietskeho vzoru snažili zakladať jednotné roľnícke družstvá, do tých sa však súkromne hospodáriaci a najmä bohatší roľníci nehrnuli. Príčinou tohto stavu mal byť podľa predstaviteľov režimu aj vplyv cirkvi.

„Ja sa o politiku nestarám. Mojou úlohou je šíriť slovo Pánovo a poskytovať útechu tým, ktorí ju potrebujú. Zapredávať sa nebudem, každú agitáciu odmietnem, nebudem z kazateľnice čítať žiadne vyhlásenia, ale nebudem ani štvať ľudí proti vláde. Nechcem boj,“ spomínala neskôr Toufarova neter Marie na slová, ktoré povedal v tých dňoch istému doktorovi Skácelovi z Prahy. Neznámy muž k nemu prišiel ako predajca kníh a strávil na fare takmer celý deň. Odišiel tak nečakane, ako sa predtým objavil a zakrátko sa v Číhošti začali diať zvláštne veci.

V číhoštskom kostole boli v decembri 1949 ľudia svedkami udalosti, ktorá vyústila do násilnej smrti kňaza Josefa Toufara.
Zdroj: MAFRA/Petr Lemberk

Nemôžete v tom vidieť zázrak

O udalosti, ku ktorej došlo počas omše na tretiu adventnú nedeľu, si už na druhý deň rozprávala nielen celá Číhošť, ale aj široké okolie.

„Najprv sa naklonil doprava, potom doľava. Celkovo tri- alebo štyrikrát,“ šírila sa zvesť o údajnom zázraku, za ktorý všetci pohyb polmetrového kríža na oltári považovali.

Josef Toufar neveril, že by sa také niečo mohlo stať. Bol presvedčený, že ľudia podľahli masovej sugescii. Mimoriadna udalosť ho však znepokojila. Netúžil, aby sa jeho farnosť stala práve v tomto čase a v takejto súvislosti stredobodom záujmu.

„Viete, čo sa minulý týždeň v kostole stalo. Mnohí z vás videli, ako sa nachyľoval kríž. Nemôžete v tom vidieť ani zázrak, ani nejaké dobré či zlé znamenie, pretože nám to Pán Boh nepovedal. Vieme len jedno, že sa nachyľoval kríž,“ povedal na margo udalosti o týždeň

89% zľava na predplatné

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.