Apokalypsa pod Malpasset: Voda z pretrhnutej priehrady spláchla dve dediny a zabila stovky ľudí

Nedostatočný geologický prieskum, lajdáctvo a súhra náhod boli pred 60 rokmi príčinou pretrhnutia francúzskej priehrady Malpasset, ležiacej pri východnej časti stredomorského azúrového pobrežia. Tragédia si vyžiadala viac než 420 ľudských životov a stala sa jednou z najhorších udalostí podobného druhu.

Priehrada sa pretrhla 2. decembra 1959 o 21:13 miestneho času a záplavová vlna, ktorá bola zo začiatku vysoká 40 metrov a ktorá sa do údolia rútila rýchlosťou 70 kilometrov za hodinu, zmietla z povrchu zeme dve dediny. Po 20 minútach sa prirútila do sedem kilometrov vzdialeného mesta Fréjus, ktoré čiastočne zaplavila.

Sila vody bola taká, že tonové kusy hrádze, ktoré unášala, ničili všetko živé aj neživé až do vzdialenosti takmer dvoch kilometrov a ešte vo Fréjuse záplavová vlna dosahovala výšku tri metre.

Podľa niektorých zdrojov bolo obetí oveľa viac, než oficiálne uvádzaných 423. Mnoho tiel totiž vlna odniesla do mora. Medzi obeťami boli aj robotníci z neďalekej stavby cesty, ktorých nikto nehľadal, pretože na stavbe pracovali načierno.

Priehrada Malpasset pred tragédiou a po nej. Hrádza vysoká 60 metrov a dlhá viac než 220 metrov zadržiavala 50 miliónov kubických metrov vody, ktorá po uvoľnení spôsobila v údolí doslova apokalypsu.
Zdroj: ecolo.org

​​Klenbovú betónovú priehradu v malebnom údolí Malpasset na rieke Reyran začali stavať v roku 1952 a mala slúžiť ako zdroj vody v tomto suchom regióne. Jej architektom bol slávny André Coyne, autor niekoľkých desiatok priehrad v mnohých krajinách sveta.

Hrádza bola vysoká 60 metrov, dlhá viac než 220 metrov a objem nádrže bol 50 miliónov kubických metrov. Na mieste sa dodnes nachádzajú jej zvyšky a turisti si tak môžu urobiť obraz o tom, čo sa v decembri 1959 stalo.

Tragédiu spôsobil tektonický pohyb okolitých skál, v kombinácii s výdatnými zrážkami, ktoré viedli k preplneniu nádrže, a tá nevydržala tlak hornín a vody. V osudný deň stúpala voda v nádrži neočakávane rýchlo, a stráž sa preto rozhodla kontaktovať ústredie.

V telekomunikačnej spoločnosti ale práve prebiehal štrajk, a tak sa zamestnanec priehrady vydal na motorke do Fréjusu. Povolenie na otvorenie stavidiel však nedostal, pretože radní sa báli, že by voda ohrozila neďalekú stavbu nového cestného mosta.

VIDEO: Dobový spravodajský film, zobrazujúci dôsledky pretrhnutia priehrady Malpasset

Povolenie nakoniec priehrada dostala až o šiestej večer, to už ale bolo neskoro. Voda začala pretekať a po deviatej hodine sa časť hrádze zrútila. Strážnik, ktorý žil asi dva kilometre pod priehradou, sa zachránil aj s rodinou útekom do okolitých kopcov.

Až neskôr sa objavili informácie, že na niektoré nedostatky experti poukazovali už pri stavbe priehrady, a takisto geologický prieskum nebol dostatočný. Svoju úlohu zohrali aj explózie z neďalekej stavby cesty a pracovníci priehrady navyše v deň katastrofy prehliadli varovné signály na kontrolných prístrojoch.

Zrútenie priehrady hlboko zasiahlo jej architekta Coynea, ktorý si vyčítal, že je za tragédiu zodpovedný. Zomrel len niekoľko mesiacov po nej.