Varovanie prišlo neskoro. Pod tragédiu s desiatkami obetí sa podpísal aj optický klam

Pri najhoršom nešťastí v histórii Antarktídy zomrelo 28. novembra 1979 na svahoch sopky Mount Erebus 257 ľudí. Išlo o pasažierov vyhliadkového letu, ktorý nad najstudenší kontinent vypravila spoločnosť Air New Zealand.

Osudnými sa mu stala kombinácia počasia a chýb zamestnancov aeroliniek. Mohutný Douglas DC-10 kvôli tomu v plnej rýchlosti narazil do svahu vulkánu a všetci na jeho palube boli v zlomku sekundy mŕtvi.

Vyšetrovanie – avšak až na druhý pokus, to prvé sa snažilo zviesť všetku vinu na mŕtveho kapitána –  ukázalo, že hlavnou príčinou havárie bol navigačný omyl spôsobený zmenou nastavenia prístrojov, o ktorej posádka nevedela. Pilotov douglasa s turistami zvedavými na krásy krajiny večného ľadu, ktorý sa pohyboval vo výške iba 500 metrov, navyše zmiatol jav nazývaný „biela tma“, keď sa nízke mraky opticky spojili so zasneženými pláňami na úbočí sopky, takže až do posledných okamihov netušili, že sa rútia priamo oproti nej.

Až šesť sekúnd pred nárazom sa v kabíne ozvalo varovanie pred blízkosťou terénu. Kapitán sa síce pokúsil „pridať plyn“ a s lietadlom rýchlo vystúpiť vyššie, bolo ale už príliš neskoro.

Ničivý náraz nemal nikto šancu prežiť, zomrelo vtedy 200 Novozélanďanov, 24 Japoncov, 22 Američanov, šesť Britov, dvaja Kanaďania a po jednom Austrálčanovi, Francúzovi a Švajčiarovi.

Len zhodou náhod nebol medzi obeťami prvý premožiteľ Mount Everestu Edmund Hillary, ktorého v poslednej chvíli v úlohe sprievodcu letu nahradil iný skúsený horolezec Peter Mulgrew.