Otázniky okolo Novembra: Správa, ktorá sa stala rozbuškou dodnes nebola spoľahlivo objasnená

Akými bludnými tvrdeniami ľudia dodnes podkopávajú význam Novembra? A čo na samotných revolučných udalostiach zostáva skutočne neobjasnené dodnes?

„Plánovači ŠtB prišli na geniálnu symboliku. Našli dátum, ktorý je v Čechách zvlášť citlivý a zapadal do plánu spustiť prevrat s pomocou študentov a umelcov. Študentov preto, lebo sú ľahko mobilizovateľnou masou, ktorá nehľadí na následky a nie je zaťažená vlastnou rodinou či kariérou. Umelcov preto, lebo každý takýto zásadný protest potrebuje ľahko identifikovateľné tváre, dramaturgiu, ale aj technické zázemie. A 17. november preto, lebo v ten deň roku 1939 boli nacistami tvrdo potlačené demonštrácie českých študentov proti nacistickej okupácii a nasledovala séria ich popráv a deportácií do koncentračných táborov.“

Cherchez la ŠtB

Spisovateľ a publicista Gustáv Murín – lebo on je autorom vyššie uvedených viet – nie je zďaleka jediným šíriteľom hoaxov o Nežnej revolúcii. No určite jedným z najznámejších. A hoci tvrdenia, ktoré vo svojom blogu z 1. novembra šíri, historici a pamätníci už mnohokrát vyvrátili, fanúšikov konšpiračných teórií to príliš netrápi.

​Dôvod? Ako sa pre HN magazín vyjadrila Zuzana Panczová z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied, „ľudia mnohokrát lipnú na konšpiračných teóriách nie preto, že ich presvedčili silou argumentov, no skôr kvôli niečomu, čo zasahuje ich vnútorné emocionálne videnie sveta“.

A to obvykle zasahuje fakt, že konšpiračné teórie vykresľujú svet ako miesto, v ktorom je všetko predvídateľné, naplánované, neexistujú v ňom náhody a dobro a zlo je ľahko rozlíšiteľné. Inými slovami, podávajú ho ako oveľa zrozumiteľnejší (hoci zároveň desivejší) priestor.

​Ale naspäť k Nežnej revolúcii. Keď príde na ňu reč, šíritelia hoaxov prakticky okamžite siahajú po tvrdení, že nešlo o žiadnu iniciatívu zdola, ale, naopak, zhora. Zo strany štátnej moci, konkrétne ŠtB – štátnej politickej tajnej služby Ministerstva vnútra ČSSR.

A takmer vždy pri tom vyťahujú meno, ktoré tvorí stredobod najmenej objasnenej udalosti z novembrových ulíc: Martina Šmída – údajne usmrteného počas demonštrácie 17. novembra na pražskej Národnej triede.

R.I.P. Martin Šmíd

„Bola to rozbuška.“ Tak správu o smrti vysokoškolského študenta opisuje pre HN magazín literárny vedec Peter Zajac, jeden zo zakladajúcich členov VPN. Fáma o jeho smrti žila v médiách len

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.