Otázniky okolo Novembra: Správa, ktorá sa stala rozbuškou dodnes nebola spoľahlivo objasnená

Akými bludnými tvrdeniami ľudia dodnes podkopávajú význam Novembra? A čo na samotných revolučných udalostiach zostáva skutočne neobjasnené dodnes?

„Plánovači ŠtB prišli na geniálnu symboliku. Našli dátum, ktorý je v Čechách zvlášť citlivý a zapadal do plánu spustiť prevrat s pomocou študentov a umelcov. Študentov preto, lebo sú ľahko mobilizovateľnou masou, ktorá nehľadí na následky a nie je zaťažená vlastnou rodinou či kariérou. Umelcov preto, lebo každý takýto zásadný protest potrebuje ľahko identifikovateľné tváre, dramaturgiu, ale aj technické zázemie. A 17. november preto, lebo v ten deň roku 1939 boli nacistami tvrdo potlačené demonštrácie českých študentov proti nacistickej okupácii a nasledovala séria ich popráv a deportácií do koncentračných táborov.“

Cherchez la ŠtB

Spisovateľ a publicista Gustáv Murín – lebo on je autorom vyššie uvedených viet – nie je zďaleka jediným šíriteľom hoaxov o Nežnej revolúcii. No určite jedným z najznámejších. A hoci tvrdenia, ktoré vo svojom blogu z 1. novembra šíri, historici a pamätníci už mnohokrát vyvrátili, fanúšikov konšpiračných teórií to príliš netrápi.

​Dôvod? Ako sa pre HN magazín vyjadrila Zuzana Panczová z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied, „ľudia mnohokrát lipnú na konšpiračných teóriách nie preto, že ich presvedčili silou argumentov, no skôr kvôli niečomu, čo zasahuje ich vnútorné emocionálne videnie sveta“.

A to obvykle zasahuje fakt, že konšpiračné teórie vykresľujú svet ako miesto, v ktorom je všetko predvídateľné, naplánované, neexistujú v ňom náhody a dobro a zlo je ľahko rozlíšiteľné. Inými slovami, podávajú ho ako oveľa zrozumiteľnejší (hoci zároveň desivejší) priestor.

​Ale naspäť k Nežnej revolúcii. Keď príde na ňu reč, šíritelia hoaxov prakticky okamžite siahajú po tvrdení, že nešlo o žiadnu iniciatívu zdola, ale, naopak, zhora. Zo strany štátnej moci, konkrétne ŠtB – štátnej politickej tajnej služby Ministerstva vnútra ČSSR.

A takmer vždy pri tom vyťahujú meno, ktoré tvorí stredobod najmenej objasnenej udalosti z novembrových ulíc: Martina Šmída – údajne usmrteného počas demonštrácie 17. novembra na pražskej Národnej triede.

R.I.P. Martin Šmíd

„Bola to rozbuška.“ Tak správu o smrti vysokoškolského študenta opisuje pre HN magazín literárny vedec Peter Zajac, jeden zo zakladajúcich členov VPN. Fáma o jeho smrti žila v médiách len

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.