Za záhadnou smrťou priekopníka transfúzie mohla byť politika, bol na Stalinovej čiernej listine

Bol začiatok apríla 1928 a päťdesiatpäťročný sovietsky lekár a zakladateľ Inštitútu hematológie a krvnej transfúzie v Moskve Alexander Bogdanov požiadal jedného zo svojich študentov, či by mu nepomohol s ďalším experimentom. Vezme mu trochu krvi a aplikuje ju sám sebe do žíl. Nová liečebná metóda bola vtedy ešte úplne na samom začiatku a Bogdanov robil pokusy sám na sebe.

Večná mladosť

S transfúziami začal v roku 1924, počas jedného roka ich absolvoval jedenásť a sám seba potom sledoval. Domnieval sa, že nová krv môže telo príjemcu omladiť.

Jeho priateľ a kolega Leonid Krasin vtedy dokonca napísal svojej žene, že „Bogdanov sa zdá po zákroku minimálne o sedem, nie, o desať rokov mladší“. Do jeho experimentálnej skupiny sa vtedy preto snažila dostať aj Mária Uľjanovová, sestra nedávno zosnulého vodcu sovietskej boľševickej revolúcie Vladimíra Iľjiča Lenina (1870 – 1924).

V spomínanom apríli 1928 sa však situácia otočila a záujem o Bogdanovove procedúry ustal. Priekopník transfúznych postupov totiž po tom, čo si od svojho študenta aplikoval jeho krv, zomrel. Mladý darca trpel maláriou a tuberkulózou, tieto choroby však lekára nezabili – dôvodom úmrtia bola iná krvná skupina, čo zapríčinilo smrtiace krvné zrazeniny v žilách a tepnách príjemcu.

Zdroj: Téma

Omyl, alebo samovražda?

Dodnes je otázkou, či sa Bogdanov pomýlil, alebo išlo o zámer. O krvných skupinách a ich nezlučiteľnosti sa v roku 1928 medzi odborníkmi vedelo už dve desiatky rokov. Podľa amerického historika vedy Lorena Grahama nešlo o omyl, ale Bogdanov spáchal samovraždu. Okrem medicíny sa totiž celý život angažoval v politike.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.