Prvé prúdové dopravné lietadlo excelovalo na oblohe krátko, zradila ho konštrukčná chyba

Dopravné lietadlo britskej továrne de Havilland, ktoré dostalo meno Comet, sa na začiatku päťdesiatych rokov nezmazateľne zapísalo do dejín letectva. Žiaľ, trochu inak, než konštruktéri prvého prúdového aeroplánu svojho druhu dúfali.

Na tryskovú „kométu“, ktorá prvýkrát vzlietla 27. júla 1949 a do bežnej prevádzky bola zaradená v máji 1952, sa dodnes spomína hlavne kvôli vážnej konštrukčnej chybe, ktorá spôsobila smrť desiatok ľudí.

V začiatkoch jeho služby pritom spájali Briti s typom Comet veľké očakávania. Elegantné lietadlo od výrobcu, ktorý sa počas druhej svetovej vojny preslávil viacúčelovými mosquitmi a už v polovici štyridsiatych rokov dodával Kráľovskému letectvu prúdové stíhačky, totiž dokázalo predbehnúť americkú i európsku konkurenciu. A keď sa po troch rokoch vývoja a vylepšovania vydalo lietadlo vo farbách aerolínii BOAC na premiérový let z Londýna do Johannesburgu, vyzeralo to, že sa začína nová éra dopravného lietania.

Z Európy na južný cíp Afriky doletel Comet za necelých 24 hodín, teda o štyri hodiny rýchlejšie než piestové stroje. A to muselo prúdové lietadlo absolvovať 11-tisíc kilometrov (z technických dôvodov totiž malo o 1 600 km dlhšiu trasu oproti dovtedajším linkám) a zastávky malo v Ríme, Bejrúte, Chartúme, Entebbe v dnešnej Ugande a Livingstone v súčasnej Zambii.

Prototyp prvého prúdového dopravného lietadla de Havilland Comet počas skúšobného letu v júli 1949.
Zdroj: baesystems.com

​Cestujúci, ktorých mohlo byť na palube cometov BOAC najviac 36, si užívali dovtedy nevídaný komfort - či už vďaka tichšiemu letu alebo popolníku v každom sedadle. Revolučnou novinkou bol aj pretlakový trup, vďaka ktorému mohli ľudia na palube cometov bez problémov dýchať aj vo veľkých výškach a stroj tak mohol lietať v pokojnejších vyšších vrstvách atmosféry.

Lety Cometom boli oveľa rýchlejšie ako lietadlami s piestovými motormi. Podľa letového plánu z mája 1953 trval let z Londýna do Johannesburgu 21 hodín a 20 minút, do Tokia 36 hodín a 20 minút, do Singapuru 25 hodín a 30 minút a z Paríža do Dakaru 7 hodín a 40 minút. Samozrejme, s viacerými medzipristátiami.
Zdroj: flightglobal.com

​Lenže práve pretlakovanie trupu sa v spojení so zle zvolenými hranatými oknami a nevhodnou technológiou stalo prvému dopravnému prúdovému lietadlu sveta osudné. Po prvej vážnej nehode v máji 1953, pri ktorej neďaleko indickej Kalkaty zomrelo 43 ľudí, to ale ešte nebolo celkom jasné, pretože sa pod ňu do veľkej miery podpísalo počasie. Vyšetrovatelia vtedy v správe uviedli, že lietadlo „utrpelo vo vzduchu štrukturálne zlyhanie, ktoré spôsobilo požiar“. Pravdepodobnou príčinou zlyhania podľa nich mohlo byť „nadmerné zaťaženie, ktoré bolo výsledkom silných nárazov pri búrke, alebo straty kontroly pilotom pri prelete búrkou“.

Interiér jednej z neskorších verzií Cometa. Pasažieri si na jeho palube mohli užívať dovtedy nevídaný komfort.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Dve katastrofy, ktoré nasledovali v prvých mesiacoch roka 1954 a pri ktorých sa do vôd Stredozemného mora zrútili comety spoločnosti BOAC (druhý z nich mali prenajaté juhoafrické aerolínie South African Airways), ale už na niekoľko dlhých mesiacov zamestnali vyšetrovateľov, ktorí nemohli prísť na skutočnú príčinu havárií.

K jej odhaleniu viedli až opakované skúšky pretlakovania jedného zo zvyšných cometov, ktoré urobili britské úrady. Po viac než 1 800 simulovaných letoch sa testovaný trup pri núdzovom východe na ľavej strane roztrhol. Ďalšie skúmanie viedlo k zisteniu, že comety boli, kvôli pre pasažierov takému príjemnému pretlakovaniu, vlastne časovanými bombami.

Fragment trupu Cometa, ktorý havaroval v januári 1954. Vyšetrovatelia zistili, že problémom boli okná štvorcového tvaru, v rohoch ktorých vznikali trhliny. Tie sa po každom natlakovaní kabíny zväčšovali až napokon došlo ku kolapsu celej konštrukcie lietadla.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Okolo štvorcových okien, ktoré dovtedy používali mnohé nepretlakované stroje vrátane rozšírených dakot, sa totiž aj kvôli použitej výrobnej technológii objavovali miniatúrne trhliny, a tie sa s každým ďalším štartom zväčšovali. Ako konštatovala správa vyšetrovacej komisie, kolaps konštrukcie mohol nastať prakticky kedykoľvek po absolvovaní približne tisícky letov.

Továreň de Havilland na problémy reagovala nielen zmenou tvaru okien, ktoré boli u neskorších cometov už oválne, ale tiež použitím pevnejšieho materiálu na konštrukciu trupu. Prvý exemplár novej verzie lietadla bol pripravený už počas roka 1954, ale trvalo ešte ďalšie štyri roky, kým sa comety opäť dostali na pravidelné linky.

A konkurencia, poučená de Havillandovými problémami, za ten čas nespala. V druhej polovici päťdesiatych rokov tak už pravidelne lietali sovietske Tupolevy Tu-104, Boeingov typ 707 alebo Douglas DC-8. A tiež francúzsky typ Sud Aviation Caravelle, ktorý si od Cometu vypožičal celú prednú časť.

Po tragických haváriách konštruktéri zmenili na ďalších verziách Cometov tvar okien na oválne. Dôveru si však už nezískali.
Zdroj: Wikimedia Commons

​De Havillandu sa aj preto, napriek všetkým zmenám, nepodarilo získať späť dôveru a záujem zákazníkov z radov aerolínií. Celkovo sa tak napokon vyrobilo iba 114 kusov všetkých verzií a posledné z nich dolietali s pasažiermi v roku 1981. O čosi lepšie sa darilo z Cometu odvodenému lietadlu Nimrod, ktorý používalo britské letectvo pri námornej hliadkovacej a protiponorkovej službe až do roku 2011.