Keď sa Slováci dočkali univerzity: Začínala skromne, neskôr jej musela ustúpiť aj burza

Po vzniku Československej republiky dostalo zelenú aj československé školstvo, tri nové univerzity vznikli v Brne a jedna v Bratislave. Okrem Prahy sa tak dočkali vlastnej univerzity aj Morava a Slovensko. V Brne to boli Vysoká škola zverolekárska – dnešná Veterinárna a farmaceutická univerzita, Masarykova univerzita a Vysoká škola poľnohospodárska – dnešná Mendelova univerzita.

V Bratislave vznikla Československá štátna univerzita, ktorá mala nahradiť Alžbetínsku univerzitu, kde sa prednášalo po maďarsky.

Najvyššie domáce vzdelanie

Na úplnom začiatku bol zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý nadobudol účinnosť dva týždne a deň po tom, čo ho 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie.

Podľa neho mali byť zriadené štyri fakulty, ako prvá vznikla v roku 1919 lekárska, o dva roky neskôr právnická a filozofická, prírodovedecká fakulta k nim pribudla až v roku 1940.

​V roku 1919 síce už v Bratislave fungovali aj katolícka fakulta a evanjelická fakulta, ale tie ešte neboli súčasťou novozriadenej univerzity.

Keďže podľa tohto zákona sa na novej slovenskej univerzite malo prednášať v českom alebo slovenskom jazyku, Slováci mali konečne univerzitu, na ktorej mohli získať najvyššie vzdelanie v materinskom jazyku, prípadne v Slovákom zrozumiteľnom českom jazyku. Univerzitu napokon 11. novembra pomenovali po Janovi Amosovi Komenskom a o necelý mesiac – 9. decembra 1919 – sa konalo jej slávnostné otvorenie v aule v dnešnej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty na Kapitulskej ulici za prítomnosti Vavra Šrobára – vtedajšieho ministra pre správu Slovenska.

Na Kapitulskej ulici sídlil aj rektorát UK. Prvým rektorom sa stal Kristián Hynek, profesor patológie a terapie vnútorných chorôb a prednosta I. Internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

Rektorát univerzity spočiatku sídlil na Kapitulskej ulici v Bratislave.
Zdroj: Archív UK BA

​Profesor Hynek bol hlavným iniciátorom myšlienky založenia univerzity na Slovensku, priekopníkom klasickej röntgenológie a nových diagnostických postupov v internistických odboroch. Spolupracoval aj na vybudovaní tuberkulóznych sanatórií vo Vyšných Hágoch a v Smokovci a v roku 1921 bol jedným zo zakladateľov Bratislavských lekárskych listov.

Čechov vyhnali

V posledný júlový deň v roku 1919 začala s jedenástimi profesormi pôsobiť spomínaná lekárska fakulta, na ktorej počas prvých piatich rokov otvorili iba klinické ročníky (prebiehala iba praktická výučba bez teórie – pozn. red.), no do roku 1945 sa už postupne sformovala väčšina dnes existujúcich odborov. Medzi profesormi bol aj známy český psychiater a neurológ Zdeněk Mysliveček.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.