Keď sa Slováci dočkali univerzity: Začínala skromne, neskôr jej musela ustúpiť aj burza

Po vzniku Československej republiky dostalo zelenú aj československé školstvo, tri nové univerzity vznikli v Brne a jedna v Bratislave. Okrem Prahy sa tak dočkali vlastnej univerzity aj Morava a Slovensko. V Brne to boli Vysoká škola zverolekárska – dnešná Veterinárna a farmaceutická univerzita, Masarykova univerzita a Vysoká škola poľnohospodárska – dnešná Mendelova univerzita.

V Bratislave vznikla Československá štátna univerzita, ktorá mala nahradiť Alžbetínsku univerzitu, kde sa prednášalo po maďarsky.

Najvyššie domáce vzdelanie

Na úplnom začiatku bol zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý nadobudol účinnosť dva týždne a deň po tom, čo ho 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie.

Podľa neho mali byť zriadené štyri fakulty, ako prvá vznikla v roku 1919 lekárska, o dva roky neskôr právnická a filozofická, prírodovedecká fakulta k nim pribudla až v roku 1940.

​V roku 1919 síce už v Bratislave fungovali aj katolícka fakulta a evanjelická fakulta, ale tie ešte neboli súčasťou novozriadenej univerzity.

Keďže podľa tohto zákona sa na novej slovenskej univerzite malo prednášať v českom alebo slovenskom jazyku, Slováci mali konečne univerzitu, na ktorej mohli získať najvyššie vzdelanie v materinskom jazyku, prípadne v Slovákom zrozumiteľnom českom jazyku. Univerzitu napokon 11. novembra pomenovali po Janovi Amosovi Komenskom a o necelý mesiac – 9. decembra 1919 – sa konalo jej slávnostné otvorenie v aule v dnešnej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty na Kapitulskej ulici za prítomnosti Vavra Šrobára – vtedajšieho ministra pre správu Slovenska.

Na Kapitulskej ulici sídlil aj rektorát UK. Prvým rektorom sa stal Kristián Hynek, profesor patológie a terapie vnútorných chorôb a prednosta I. Internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

Rektorát univerzity spočiatku sídlil na Kapitulskej ulici v Bratislave.
Zdroj: Archív UK BA

​Profesor Hynek bol hlavným iniciátorom myšlienky založenia univerzity na Slovensku, priekopníkom klasickej röntgenológie a nových diagnostických postupov v internistických odboroch. Spolupracoval aj na vybudovaní tuberkulóznych sanatórií vo Vyšných Hágoch a v Smokovci a v roku 1921 bol jedným zo zakladateľov Bratislavských lekárskych listov.

Čechov vyhnali

V posledný júlový deň v roku 1919 začala s jedenástimi profesormi pôsobiť spomínaná lekárska fakulta, na ktorej počas prvých piatich rokov otvorili iba klinické ročníky (prebiehala iba praktická výučba bez teórie – pozn. red.), no do roku 1945 sa už postupne sformovala väčšina dnes existujúcich odborov. Medzi profesormi bol aj známy český psychiater a neurológ Zdeněk Mysliveček.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.