Vo februári 1940 sa na slovenskej politickej scéne rozhorel spor, ktorého hlavnými protagonistami boli hlavný veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach a minister vnútra Ferdinand Ďurčanský. Príčinou boli aktivity gardistov, ktorí z bratislavských reštaurácií a kaviarní vyháňali Židov a majiteľov podnikov nútili, aby vo svojich zariadeniach vyvesili nápisy – Židom vstup zakázaný!
Ďurčanskému samotné protižidovské aktivity neprekážali, sám patril k predstaviteľom radikálneho krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a podieľal sa aj na príprave antisemitských zákonov. Problém videl v rovine kompetencií a v otázke, kto má realizovať protižidovské opatrenia.
Gardisti, ktorí sa s obľubou stavali do úlohy strážcov verejného poriadku, často prekračovali svoje právomoci, robili kroky, ktoré nemali oporu v zákonoch a zasahovali aj do pôsobnosti polície.
Minister vnútra sa rozhodol problém riešiť, spor sa však vyhrotil natoľko, že Mach rozohral partiu, kto z koho a podal demisiu. Prezident Jozef Tiso ju síce najprv odmietol, neskôr však názor zmenil a v máji 1940 jeho rezignáciu prijal.
Roztržka medzi dvoma poprednými exponentmi režimu názorne ilustruje pozíciu, akú Hlinkova garda mala, respektíve, na akú si v slovenskej spoločnosti nárokovala. Pasovala sa za akési elitné zoskupenie a vedúcu silu politického i spoločenského života, pričom sa jej predstavitelia v tejto súvislosti často odvolávali na zásluhy gardistov o samostatný štát.
Na ceste k moci
Organizácia, asi najčastejšie charakterizovaná termínom polovojenské oddiely, sa zrodila v lete 1938 a nadväzovala na Rodobranu, zrušenú na konci dvadsiatych rokov. Impulzom pre jej vznik boli aktivity predstaviteľov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, najmä Alexandra Macha. Práve on v článku uverejnenom 11. júna 1938 v novinách Slovenská pravda priamo vyzval na vytvorenie „Hlinkových gárd“ a jeho apel padol na úrodnú pôdu.
„Začiatky boli spojené najmä s organizovaním sa mladých prívržencov HSĽS pri obecných voľbách, keď napríklad lepili plagáty a chceli sa možno viac organizovať v prospech strany a podpory autonomistických myšlienok, ktoré boli na vzostupe aj v súvislosti s medzinárodnopolitickou situáciou,“ hovorí pre HN historik Peter Sokolovič, autor prvej komplexnej monografie o Hlinkovej garde. Podľa jeho zistení vznikla napokon jej prvá bunka na konci júla 1938 v Trnave.
...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.