Vizionár Igor Sikorskij: Slávny konštruktér dal Rusku gigantické lietadlo a svetu vrtuľník

Letecký konštruktér Igor Sikorskij sa preslávil už na úsvite prvej svetovej vojny v rodnom Rusku, keď zostrojil štvormotorové a na svoju dobu obrie lietadlo nazvané Iľja Muromec. Po boľševickej revolúcii ale nadaný inžinier, ktorý sa narodil 25. mája 1889 v Kyjeve, emigroval a cez Francúzsko sa dostal do USA, kde na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov stál pri zrode prvých použiteľných vrtuľníkov. A firma nesúca Sikorského meno dodnes patrí medzi ich najväčších svetových výrobcov.

Syn medzinárodne uznávaného psychiatra pôvodne zamieril na petrohradskú námornú akadémiu, po troch rokoch ale zistil, že dôstojnícka kariéra preňho nebude to pravé. Oveľa viac ho zaujímala technika a vďaka otcovmu majetku ju mohol začať študovať v Paríži, než sa v roku 1907 zapísal na kyjevskú polytechniku. O rok neskôr sa počas návštevy Nemecka prvýkrát zoznámil s lietadlami bratov Wrightovcov.

„Za dvadsaťštyri hodín som vedel, že sa budem venovať letectvu,“ hovoril po rokoch.

Už na začiatku konštruktérskej dráhy, keď zbieral skúsenosti aj v centre vtedajších pokusov s lietaním Paríži, sa Igor Sikorskij snažil zostrojiť vrtuľník. Stroj, inšpirovaný okrem iného nákresmi Leonarda da Vinciho, ale nakoniec rozobral, keď si priznal, že asi nikdy nepoletí.

Igor Sikorskij. Na snímke vľavo v roku 1914 ako mladý pilot, vpravo už ako uznávaný letecký konštruktér o približne pol storočia neskôr.
Zdroj: Wikimedia Commons

​„S vtedajším stavom techniky, motorov a materiálov – a koniec koncov kvôli nedostatku peňazí a skúseností – som skrátka nemohol uspieť,“ spomínal Sikorskij na pokusy z doby, keď mal 20 rokov.

Aviatiku, ktorá v prvých rokoch „nebola priemyslom ani vedou, ale umením“, ale neopustil, len sa vydal tradičnejšou cestou a začal sa venovať lietadlám s pevným krídlom. Konštrukcie označoval písmenom S a poradovým číslom. Vo februári 1910 začal s jednotkou a až päťka, dokončená v apríli 1911, úspešne lietala. Na manévroch dokonca prevýšila všetky vojenské aeroplány a Igor Sikorskij s ňou v priebehu pol roka podnikol celý rad ukážkových letov, než havaroval kvôli komárovi, ktorý upchal prívod paliva.

Sikorského dvojplošník so štyrmi motormi, ktorý dostal meno Russkij viťaz (Ruský rytier).
Zdroj: Wikimedia Commons

​Nasledoval stroj S-6, o ktorý prejavila záujem armáda, a začiatkom roka 1912 dostal Sikorskij miesto hlavného konštruktéra novozaloženého leteckého oddelenia Rusko-baltskej vagónky. Presťahoval sa teda do Petrohradu, kde v rýchlom slede navrhol sériu miestami veľmi podobných lietadiel, až na jar 1913 predviedol svetu stroj, o aký sa dovtedy nik nepokúsil.

Dvojplošník so štyrmi motormi, ktorý dokázal odviezť siedmich cestujúcich a trojčlennú posádku, dostal meno Russkij viťaz (Ruský rytier). Stroj však lietal iba štyri mesiace, kým ho v septembri 1913 poškodil motor, ktorý odpadol z iného lietadla.

Igor Sikorskij sa ale svojej myšlienky na veľké lietadlo nevzdal a už v januári 1914 predstavil vylepšený model nazvaný Iľja Muromec podľa ruského bohatiera. Koncom júna 1914 s ním podnikol viac než 2 500 kilometrov dlhý let z Petrohradu do Kyjeva a späť, sny o využívaní lietadla na dopravu pasažierov ale zmarila prvá svetová vojna. Počas nej sa štvormotorový stroj uplatnil ako bombardér, celkovo sa ich vyrobilo viac než osemdesiat.

Na svoju dobu obrovské lietadlo nazvané Iľja Muromec sa počas prvej svetovej vojny uplatnilo ako bombardér.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Po tom, ako sa k moci v Rusku dostali boľševici, zamieril Sikorskij do amerického exilu. Najprv sa živil ako učiteľ. K lietadlám sa dostal v roku 1923, keď v New Yorku založil firmu nesúcu americkú verziu jeho priezviska - Sikorsky. Tá na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov uspela s dopravnými strojmi, vrátane lietajúcich člnov S-42 určených pre diaľkové trasy aerolínii PanAm.

V tom čase sa Sikorskij po dvoch dekádach vrátil k myšlienke lietadla s kolmým štartom a pristátím. A koncom tridsiatych rokov konečne uspel.

Vrtuľník Vought-Sikorsky VS-300 sa do vzduchu prvýkrát vzniesol v septembri 1939.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Fanúšikovia lietania dobre poznajú jeden filmový záber – akéhosi obrovského splašeného pavúka z rúrok sa v ňom pokúša skrotiť muž v elegantnom zvrchníku s klobúkom na hlave. Tým mužom bol práve Sikorskij a „pavúkom“ nebolo nič iné, než prvý americký vrtuľník, stroj Vought-Sikorsky VS-300. Do vzduchu sa prvýkrát vzniesol v septembri 1939.

Konštruktér síce vrtuľník postupne menil, od decembra 1941 už ale vyzeral ako väčšina dnešných strojov – mal jeden hlavný rotor a vyrovnávaciu vrtuľu vzadu. O rok neskôr potom americké armádne letectvo zaradilo do služby typ Sikorsky R-4, prvý masovo používaný vrtuľník na svete.

Igor Sikorskij vo svojom stroji R-4, ktorý sa stal prvým masovo využívaným vrtuľníkom na svete.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Igor Sikorskij sa podieľal na riadení svojej firmy a konštrukcii vrtuľníkov do svojich 68 rokov, keď odišiel do dôchodku. Aj potom ale dochádzal do kancelárie a radil svojim nástupcom. Zomrel v októbri 1972 ako 83-ročný.