Dobrodruh, ktorý sa nevzdával. Heyerdahl dokázal, že Atlantik sa dá prekonať aj na papyrusovej lodi

Nórsky moreplavec a etnograf Thor Heyerdahl veril, že oceán nebol pre staré civilizácie neprekonateľnou prekážkou. Do dejín sa zapísal legendárnou expedíciou Kon-Tiki, ktorou chcel dokázať, že Polynéziu mohli osídliť peruánski indiáni, a nie iba ázijské národy.

Neskôr sa jeho pozornosť preniesla k Atlantickému oceánu, keď sa na papyrusovom člne snažil potvrdiť, že tisíce rokov pred Kolumbom mohli starovekí moreplavci prekonať oceán a usadiť sa na pobreží Ameriky.

Pred 50 rokmi, 25. mája 1969, vyrazil na papyrusovom člne Ra na cestu z Maroka k americkým brehom. Heyerdahlova posádka síce kvôli búrkam kapitulovala po 54 dňoch plavby, svoju domnienku ale dokázal pri expedícii Ra II.

Rodák z nórskeho Larviku (narodil sa 6. októbra 1914) na seba prvýkrát pritiahol väčšiu pozornosť v roku 1947, keď chcel plavbou na plti z balzového dreva Kon-Tiki dokázať pravdivosť legiend o príchode praotcov obyvateľov Polynézie z Južnej Ameriky, a nie z Ázie. Loď vyplávala z peruánskeho prístavu Callao 28. apríla 1947 a svoju púť ukončila po asi 8 000 kilometroch na polynézskom útese Raroia 7. augusta 1947.

Heyerdahl sa do dejín zapísal už legendárnou expedíciou Kon-Tiki, ktorou chcel v roku 1947 dokázať, že Polynéziu mohli osídliť peruánski indiáni, a nie iba ázijské národy.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Na podporu Heyerdahlových teórií sa potom vydal na plavbu Pacifikom aj český cestovateľ Eduard Ingriš, ktorý po druhej svetovej vojne žil v Južnej Amerike. Oponentom sa naopak stal Bengt Danielsson, niekdajší člen posádky Kon-Tiki, ktorý sa priklonil k názoru, že práve Amerika bola osídlená z Ázie.

Heyerdahlovu hypotézu o juhoamerickom osídlení tichomorských ostrovov síce génové rozbory nepotvrdili, jeho expedícia ale vtedy nadchla celý svet nesmiernou odvahou a túžbou dokázať svoje presvedčenie.

V rokoch 1955 a 1956 viedol Thor Heyerdahl archeologický výskum na Veľkonočnom ostrove.
Zdroj: kon-tiki.no

​Neskôr preniesol Heyerdahl svoju pozornosť k Atlantickému oceánu. Po archeologických objavoch na Newfoundlande, ktoré priniesli dôkazy o pobyte Vikingov na severe Ameriky, si položil otázku, či podobne dlhé plavby nemohli podniknúť staroveké stredomorské národy (napríklad Féničania). Materiálom na výrobu ich lodí bol papyrus (stonky rastliny šachor), rastúce v blízkosti Nílu, ale aj v Amerike.

Heyerdahl vyhľadal miesta, kde aj v 20. storočí papyrus rástol, a tiež staviteľov, schopných vyrobiť tradičnou metódou loď starovekých plavcov.

„Bol som presvedčený, že starí Egypťania a ich súčasníci boli oveľa lepší námorníci, než sa usudzuje,“ uviedol v jednom článku. Skeptici ho ale varovali. Vraj to je bláznovstvo hraničiac so samovraždou.

Medzinárodná posádka lode Ra, ktorá vyplávala na Atlantický oceán v máji 1969. Tvorilo ju sedem mužov zo siedmich štátov.
Zdroj: kon-tiki.no

​V Egypte stavitelia od Čadského jazera zhotovili z papyrusu, ktorý bol dovezený z Etiópie, pätnásťmetrové plavidlo, ktoré dostalo podľa egyptského boha Slnka meno Ra. Loď vyplávala zo starovekého prístavu Safí na pobreží Maroka 25. mája 1969 na cestu cez Atlantik.

Medzinárodnú posádku tvorilo sedem mužov zo siedmich štátov – okrem Heyerdahla Američan Norman Baker v úlohe navigátora, potápač Georges Surijál z Egypta, lekár Jurij Senkevič zo Sovietskeho zväzu, antropológ Santiago Genovés z Mexika, lodný tesár Abdalláh Džibrání z Čadu a fotoreportér Carlo Mauri z Talianska.

Loď plávala pozdĺž afrického pobrežia až k mysu Juby, kde sa pustila na otvorený oceán. V daždi minula Kanárske ostrovy, rozbúrený oceán neskôr poškodil kormidlo lode. V neustávajúcich búrkach sa posádka Heyerdahlovho člna 18. júla 1969 musela vzdať – nalodila sa na jachtu Shenandoah. Mala za sebou 54 dní plavby a päťtisíc kilometrov.

Expedíciu Ra musel Heyerdahl v júli 1969 kvôli poškodeniu lode a nepriaznivým podmienkam predčasne ukončiť.
Zdroj: kon-tiki.no

​Nórsky bádateľ sa ale nevzdal. V roku 1970 mu juhoamerickí indiáni pomohli postaviť plavidlo Ra-II, skonštruované tentoraz ako katamaran. Loď vyplávala zo Safí 17. mája 1970 a medzinárodnú posádku tvorilo osem mužov z ôsmich štátov – okrem Heyerdahla, Bakera, Surijála, Senkeviča, Mauriho a Genovésa aj marocký lodný tesár Madání a japonský kameraman Kei Ohara.

Loď opäť plávala pozdĺž afrického pobrežia, ale už pred mysom Juba sa otočila na západ. Plavba, počas ktorej sa potápala zadná časť lode, sa skončila 12. júla 1970 pri brehoch Barbadosu. Trvala 57 dní a bola dlhá viac než 6 100 kilometrov.

Heyerdahl tak dokázal, že pradávne spojenie medzi „starým“ a „novým“ svetom bolo možné. O oboch expedíciách vydal knihu a natočil dokumentárny film.

Expedícia Ra-II už bola úspešná. Na papyrusovom plavidle prekonala Heyerdahlova výparava Atlantik za 57 dní.
Zdroj: kon-tiki.no

​Neskôr podnikal ďalšie výpravy, ale aj publikoval, prednášal a bojoval proti drancovaniu prírody. Na sklonku života odborníkov opäť trochu zaskočil. Historici sa vôbec nehlásia k jeho teórii, že Krištof Kolumbus dosiahol Ameriku už ako mladý námorník počas dánsko-portugalskej výpravy v roku 1477, takže potom už pri svojej slávnej plavbe v roku 1492 vedel, kam pláva. Rozborom dávnych mýtov tiež dospel k názoru, že Vikingovia prišli na Škandinávsky polostrov pred dvetisíc rokmi z oblastí od Azovského mora.

Thor Heyerdahl zomrel ako 87-ročný 18. apríla 2002 v Taliansku.