Tragédia v priamom prenose: Hindenburg bol pýchou Tretej ríše, jeho skaza trvala pol minúty

Medzi viac než tromi desiatkami cestujúcich, ktorí podvečer 3. mája 1937 vo Frankfurte nad Mohanom nastupujú na palubu vzducholode Hindenburg, je aj rodina Doehnerovcov, ktorá sa vracia po pol roku domov do Mexika. 

Za dva dni z Nemecka do Severnej Ameriky. Týmto sloganom propaguje svoje transatlantické lety vzducholoďou spoločnosť Zeppelin-Reederei. Aj preto sa Hermann Doehner rozhodol, že s manželkou a tromi deťmi domov poletia. Nie je to síce lacná záležitosť, ale na druhej strane, let je o polovicu rýchlejší než plavba parníkom. A keďže ich po prílete do New Yorku ešte čaká dlhá púť vlakom domov, ako zaneprázdnený šéf farmaceutickej spoločnosti víta každú ušetrenú hodinu, o ktorú sa môže cesta skrátiť. Navyše, cestovanie vzducholoďou bude pre rodinu určite veľkým zážitkom.

Matilde Doehnerová však taká nadšená nie je. Z letu má strach a okrem toho, na palubách parníka by mali deti viac priestoru na hranie než v obmedzenom priestore vzducholode.

„Pred cestou nám kúpila aspoň spoločenské hry, aby sme mali ako tráviť dlhý čas a nenudili sme sa. Spomínam si tiež, že nás počas cesty rodičia zobrali na prehliadku vnútra vzducholode a pri prelete nad Atlantikom sme z okien pozorovali ľadové polia,“ zdôveril sa pred dvoma rokmi novinárom Werner Doehner. V čase letu, ktorý sa nezmazateľne zapísal nielen do jeho pamäti, ale aj do dejín, mal osem rokov.

Neprekonaný nebeský gigant

Vzducholoď, ktorá bola pýchou Nemecka, postavili vo friedrichshafenskej spoločnosti Luftschiffbau Zeppelin v roku 1935 a pomenovali po ríšskom prezidentovi Paulovi von Hindenburgovi. Vďaka svojim impozantným rozmerom, dĺžke 245 metrov a priemeru trupu 41 metrov, drží spolu so svojou sesterskou loďou Graf Zeppelin II. dodnes primát ako najväčší lietajúci dopravný prostriedok všetkých čias (na porovnanie, Airbus A380, najväčšie dopravné lietadlo súčasnosti, je približne trikrát menšie).

​​Premiérový let absolvoval Hindenburg, sériovo označený LZ 129, začiatkom marca 1936 a už na konci mesiaca vyrazil aj na svoj prvý transkontinentálny do Brazílie. Pre tieto cesty bol určený v prvom rade, i keď ho nacisti často využívali aj na propagáciu Tretej ríše a svojho režimu.

Do zámoria premávala vzducholoď na dvoch linkách – z Frankfurtu nad Mohanom, respektíve z Friedrichshafenu do New Yorku alebo Ria de Janeiro. Len za prvý rok prevádzky nalietala viac než 300-tisíc kilometrov, prepravila vyše 2 800 cestujúcich a 170 ton poštových zásielok.

Porovnanie Hindenburgu s najväčšími lietadlami - Hughes H-4 (žltý), Airbus A380 (červený), Boeing 747-8 Intercontinental (modrý) a Antonov An-225 Mrija (zelený).
Zdroj: Wikimedia Commons

​Do svojej druhej sezóny vstupovala 3. mája 1937 letom na linke Frankfurt – Lakehurst, prvom z osemnástich, ktoré mala v tomto roku medzi Nemeckom a USA naplánovaných.

Letenka za cenu nového auta

Pasažierov, ktorí sa rozhodli Hindenburgom cestovať, čakalo na jeho palube maximálne pohodlie a luxus, vďaka čomu ho často prirovnávali k legendárnemu parníku Titanic. V porovnaní s predchádzajúcimi vzducholoďami necestovali v gondole zavesenej pod trupom lode, ale v jej útrobách.

Priestor bol rozdelený na dve paluby. Na hornej bolo 25 kajút vybavených dvoma nad sebou umiestnenými lôžkami, skriňou a umývadlom s tečúcou teplou i studenou vodou, dolná paluba bola určená predovšetkým pre posádku, bola tam aj kuchyňa či sociálne zariadenia.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.