Tvorca ohavnej nacistickej ideológie: Hitler najprv sfanatizoval Nemcov, potom uvrhol svet do apokalypsy

Jeho charizme zdatného rečníka a jeho ideám o budovaní nového národného spoločenstva prepadla aj značná časť jedného z najcivilizovanejších národov. Nacistický vodca Adolf Hitler, ktorý sa narodil 20. apríla 1889, sa stal z nedoštudovaného syna štátneho úradníka obratným manipulátorom davov, ktorý rozpútal svetovú vojnu a spôsobil smrť miliónov ľudí.

Jeho cestu k moci uľahčili výsledky prvej svetovej vojny, z ktorej vyšlo Nemecko materiálne i psychicky ponížené, a veľká hospodárska kríza.

V krajine zdecimovanej vojnou si zvolil rodák z rakúskeho Braunau am Inn jednoduchú metódu: pomocou zdanlivo otcovskej starostlivosti presvedčiť občanov, aby sa vzdali svojej slobodnej vôle v prospech sociálnych výhod. Mentalitu nižších vrstiev poznal dokonale, keď sa ešte pred prvou svetovou vojnou rôzne pretĺkal bez prostriedkov a bez rodiny (matka zomrela štyri roky po otcovi, keď mal Hitler 18 rokov). Reálne gymnázium nedokončil kvôli prihláške na Akadémiu výtvarných umení, kam ho ale neprijali, a tak sa živil ako robotník na stavbách a predával svoje kresby.

O jeho detstve a mladosti toho vieme málo. Adolf Hitler zľava ako batoľa, školák (12 rokov) a mladý slobodník (29 rokov).

​Po víťazstve revolúcie v Rusku ešte zosilnela jeho nenávisť k marxizmu a Židom a v roku 1919 vstúpil Hitler ako tridsaťročný do strany práce. Tá sa o rok neskôr premenovala na Nacionálno-socialistickú robotnícku stranu Nemecka (NSDAP) a Hitler sa stal jej predsedom.

​​Po neúspešnom pokuse o puč v novembri 1923 bola strana zakázaná a Hitler skončil vo väzení, kde si z päťročného trestu odpykal iba rok a kde spísal Mein Kampf (Môj boj). Už z tejto knihy, v ktorej formuloval program NSDAP, bolo možné vyčítať ohavnosť nacistickej ideológie, ktorá presadzuje štát riadený najvyšším vodcom a nadradenosť jednej rasy, oprávnenej porobiť si a likvidovať rasy ostatné. Ako ďalšie ciele vytýčil Hitler životný priestor a svetovládu nemeckého národa.

Hitler počas propagandistickej cesty po Bavorsku v roku 1923.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​V roku 1925 obnovil NSDAP, ktorá spustila hon na voličov lákavými heslami o zjednotení veľkého národa a vymazaní sociálnych rozdielov. Kým v roku 1928 získala v parlamentných voľbách len asi dve percentá hlasov, v septembri 1930 (po vypuknutí veľkej hospodárskej krízy) to bolo zhruba deväťkrát viac a v júli 1932 sa s necelými 38 percentami hlasov stala najsilnejšou v parlamente.

Svojimi verejnými vystúpeniami Hitler dokázal fanatizovať publikum. Pomáhali mu k tomu aj gestá, ktoré si starostlivo trénoval, pri čom ho zachytil jeho osobný fotograf Heinrich Hoffman.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​Za ríšskeho kancelára bol Hitler vymenovaný 30. januára 1933, a to aj vďaka konzervatívcom, ktorí verili, že mu „vytvorili iba určitý rámec“ a že ho tým „skrotili“.

​Opak bol pravdou. Odporcov v strane zlikvidoval Hitler počas „noci dlhých nožov“ v júni 1934 a jeho minister osvety a propagandy Joseph Goebbels začal fanatizovať davy nacistickou ideológiou. V septembri 1935 vyhlásil Hitler na zjazde NSDAP v Norimbergu zákony, na základe ktorých pod zámienkou ochrany „nemeckej cti a krvi“ likvidoval každého, kto nemohol preukázať „árijský pôvod“. Týkali sa najmä Židov, ktorých v nacistických koncentračných táboroch zahynulo približne šesť miliónov.

​Svoje veľmocenské ambície začal Hitler realizovať pripojením Sárska (1935), Rakúska (1938) a českého pohraničia (1938) k Nemecku a vytvorením Protektorátu Čechy a Morava (1939). Prepadnutím Poľska v septembri 1939 rozpútal druhú svetovú vojnu, ktorá sa stala najkrvavejším konfliktom v dejinách ľudstva. Odhady obetí sa pohybujú od 35 do 60 miliónov.

Po prepadnutí Poľska v septembri 1939, ktorým Hitler rozpútal druhú svetovú vojnu, pokračoval na jar 1940 obsadzovaním západnej Európy a o rok neskôr zaútočil na Sovietsky zväz. Pri prehliadke dobytého Paríža ho v júni 1940 sprevádzali aj Albert Speer a sochár a architekt Arno Breker.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Podľa amerického historika Rudolpha Rummela je Hitler s takmer 21 miliónmi obetí na treťom mieste v rebríčku najväčších masových vrahov 20. storočia. Predbehli ho dvaja komunistickí diktátori, sovietsky Josif Stalin, ktorý má podľa Rummela za 24 rokov vlády (1929 až 1953) na svedomí 42,7 miliónov obetí, a čínsky Mao Ce-tung, za ktorého päťdesiattriročného panovania (1923 až 1976) zahynulo 37,8 miliónov ľudí.

Na Hitlera bolo spáchaných viacero atentátov, žiadny z nich ale nebol úspešný. K najznámejším patrí operácia Valkýra, ktorú viedol plukovník Claus Schenk von Stauffenberg a ktorá mala Hitlera zabiť v júli 1944 v Rastenburgu časovanou bombou. Ako prvý sa Hitlera pokúsil zastreliť už v novembri 1938 v Mníchove švajčiarsky študent teológie Maurice Bavaud.

Hitler prežil 42 pokusov o atentát, najbližšie k jeho zabitiu mal v júli 1944 plukovník Claus von Stauffenberg. Zničenú miestnosť, v ktorej došlo k výbuchu, ukázal ešte v ten istý deň führer talianskemu diktátorovi Benitovi Mussolinimu.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​​Nacistického vodcu sa svet zbavil až 30. apríla 1945, keď spáchal samovraždu v berlínskom bunkri. Urobil tak spolu so svojou čerstvou manželkou Evou Braunovou. Ich telá boli na Hitlerov príkaz vynesené pred bunker, poliate benzínom a spálené.