Benz s prvým automobilom takmer neuspel, zachránil ho manželkin nápad

Willi Ockel z bádenského mestečka Wiesloch si nedôverčivo premeriava elegantnú dámu, ktorá pred chvíľou vošla do jeho lekárne. Nepozná ju, nie je miestna, ale to by nebolo nič zvláštne. Z miery ho vyviedla jej požiadavka. „Naozaj si chcete u mňa kúpiť desať litrov ligroínu?“ pýta sa ešte raz. „Áno, nutne ho potrebujem,“ odpovedá žena.

Lekárnik mlčí a mysľou mu víria pochybnosti. Desať litrov? Načo jej toho toľko bude? Ligroín si predsa ľudia kupujú na čistenie škvŕn na odevoch a čapuje im ho tak deci, maximálne dve. Tu nebude niečo v poriadku... Zákazníčka však akoby čítala jeho myšlienky. „Potrebujem ho ako palivo, poďte sa presvedčiť,“ hovorí a vychádza na ulicu. Tam na Ockela čaká ďalšie prekvapenie. Pred lekárňou stojí trojkolesový voz, ktorý nemá žiadny záprah. „To je patent môjho manžela, inžiniera Carla Benza z Mannheimu. Nazval to motorové vozidlo,“ reaguje žena na jeho nechápavý pohľad a s úsmevom dodáva: „Vidíte dobre, naozaj to jazdí bez koní.“

Táto príhoda sa odohrala 5. augusta 1888 a mala historický význam. Vďaka ligroínu, ktorý si v lekárni kúpila, mohla Bertha Benzová pokračovať a napokon aj úspešne zavŕšiť svoju priekopnícku cestu. „Bola odvážnejšia než ja a pre rozvoj automobilizmu urobila obrovský kus práce,“ napísal neskôr vo svojich memoároch Carl Benz, podľa ktorého práve jeho manželka položila základ úspechu firmy. Tej firmy, ktorá sa zakrátko stala najväčšou a dodnes je jednou z najslávnejších automobiliek na svete.

Nie je motor ako motor

K tomu však viedla dlhá a tŕnistá cesta. V druhej polovici 19. storočia, pre ktorú bola charakteristická vrcholiaca industrializácia, sa totiž práve cestnej doprave pokrok akoby vyhýbal. Ľudia sa stále prepravovali prevažne vozmi a kočiarmi, ktoré ťahali konské záprahy, a ich dominanciu narúšali iba nadšenci na bicykloch. Prvé lastovičky v podobe vozidiel poháňaných parným strojom sa síce objavili už dávnejšie (napríklad trojkolka Francúza Nicolasa Josepha Cugnota z roku 1769 považovaná za prvé samostatne sa pohybujúce mechanické vozidlo), no neujali sa. Možno aj preto sa v hlavách niektorých mužov rodili vízie motorov, ktoré by nemusela hnať práve para.

Francúzsky vynálezca belgického pôvodu Étienne Lenoir skonštruoval dvojtaktný motor, v ktorom ako palivo použil plyn, a v roku 1863 aj vozidlo, ktoré ním poháňal. Nemec Nicolaus August Otto zase v roku 1876 zostrojil a o rok neskôr získal patent na takisto plynový, no štvortaktný motor. Inou cestou sa vydal Gottlieb Daimler a v roku 1883 skonštruoval spaľovací motor. A v rovnakom období, nezávisle od neho, trávil hodiny nad podobným projektom aj Carl Friedrich Benz.

​Rodák z Karlsruhe vyšiel síce z chudobných pomerov, no už počas štúdií prejavoval svoje nadanie a na polytechnickom inštitúte patril k premiantom. Lenže, ako to býva, teória v škole je jedna vec a praktický život druhá.

​Niekoľko rokov zbieral skúsenosti v strojárskych firmách. V Karlsruhe, Mannheime či vo Viedni sa dôkladne zoznamoval s jednotlivými profesiami, no nikde ho práca neuspokojovala. Rozhodol sa teda, že si založí vlastnú firmu. V roku 1871 sa usadil v Mannheime a spolu s Augustom Ritterom si otvorili zlievarenskú a mechanickú dielňu. Lenže ani to nebolo ono. Problémom bol najmä vzťah s Ritterom, ktorý sa ukázal ako nie veľmi spoľahlivý spoločník. Firme sa nedarilo a čoraz viac sa zadlžovala. Vzájomné hádky a spory napokon vyvrcholili ich rozchodom. Vtedy Carlovi pomohla snúbenica Bertha Ringerová. Investovala do firmy svoje veno (v roku 1872 sa zosobášili) a Ritterov podiel odkúpila.

Zrodil sa automobil

Benzova dielňa mala v tom čase ďaleko od prosperujúcej firmy a bolo mu jasné, že ak sa chce naozaj presadiť, musí prísť s niečím novým. Všetko úsilie preto venoval praktickej realizácii nápadu, ktorý už dlhšie nosil v hlave. „Výzva, ktorá stála predo mnou a ukazovala do budúcnosti, sa volala plynový motor. Bol som presvedčený, že môže byť nielen silnou konkurenciou pre parné stroje, ale môže zohrať aj rozhodujúcu úlohu pri pohone strojov a vozidiel,“ spomínal neskôr v memoároch na toto obdobie.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.