Ozbrojený konflikt so susedom Slovensko zaskočil, nemecké garancie zostali na papieri

Sú tri hodiny popoludní 23. marca 1939. Z leteckej základne v Spišskej Novej Vsi štartuje trojčlenný roj stíhačiek Avia B.534 a smeruje k východnej hranici Slovenska, ktorú skoro ráno prekročila maďarská armáda. Ján Hergott, Ján Svetlík a Martin Danihel sú v tento deň druhou skupinou bojových pilotov, usilujúcou sa zastaviť nepriateľa smerujúceho do vnútrozemia.

Neďaleko obce Ulič narážajú na maďarské vojsko, a to na ich útok odpovedá streľbou z protilietadlových guľometov. Krátko po piatej sa slovenské dvojplošníky vracajú na základňu. Hergott s Danihelom síce pristávajú na poškodených strojoch, aj im sa však v bitke podarilo zasiahnuť niekoľko nepriateľských vozidiel a kanónov. Na tretieho kamaráta však čakajú márne, jeho Avia v tejto chvíli horí severne od Uliča.

Poručíka Svetlíka poslala k zemi krátko po začiatku boja dávka z nepriateľského guľometu. Utrpel priestrel hlavy a vo chvíli, keď sa jeho lietadlo rozbilo o zem, bol už mŕtvy. Stal sa prvou obeťou leteckých bojov a na slovenskej strane jednou z vôbec prvých v konflikte, ktorému nepredchádzalo vyhlásenie vojny ani žiadna oficiálna nóta či varovanie. A začal sa paradoxne v deň, keď nadobudla platnosť zmluva, ktorou Nemecko prebralo ochranu nad Slovenským štátom.

Štát s ochromenou armádou

„Ihneď zhromaždite slovenské mužstvo a gardistov a vykonajte prísahu v tomto znení: Prisahám na živého Boha, že budem poslúchať vládu Slovenského štátu a všetkých ňou ustanovených veliteľov. Prisahám, že v plnení svojich povinnosti obetujem aj svoj život. Tak mi Pán Boh pomáhaj.“

Tak znel rozkaz ministra národnej obrany podplukovníka Ferdinanda Čatloša, ktorý vydal deň po vyhlásení samostatnosti Slovenska. Nebolo to jediné opatrenie. „V každej posádke prevezme najstaršia vojenská osoba slovenskej národnosti ešte dnešného dňa velenie, ručí za úplný poriadok a nedopustí, aby došlo k akémukoľvek incidentu,“ znela druhá časť Čatlošovho rozkazu. Okrem toho vláda, v súvislosti s možnou hrozbou z Maďarska, povolala na východe krajiny do aktívnej služby päť ročníkov záložníkov a gardistov, ktorí mali posilniť obranu.

Slovenské stíhacie letectvo používalo v roku 1939 najmä dvojplošníky Avia B.534.
Zdroj: Slovenský národný archív – fond Slovenská tlačová kancelária

​Armáda nového štátu sa totiž ocitla v komplikovanej situácii. Prvým problémom bola demobilizácia a repatriácia českých vojakov a najmä dôstojníkov, ktorí počas existencie spoločného štátu slúžili na Slovensku. „Veliteľstvo 6. zboru v Spišskej Novej Vsi opustilo 120 českých dôstojníkov a zostalo tam iba osem slovenských. Z pôvodného stavu 2 500 až 3 000 mužov zostalo v peších plukoch 70 až 150 mužov. Ešte horšia situácia bola v delostreleckých jednotkách, ktoré boli takmer výlučne obsadené Čechmi a v plukoch obrneného vojska zostalo takisto iba zopár mužov,“ vymenúvajú v knihe Slovenská armáda 1939 – 1945 Charles K. Kliment a Břetislav Nakládal niektoré z príkladov.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.