Neznáma tvár Tisa. Od nadaného kňaza k prezidentovi zodpovednému za holokaust

Je všeobecne známe, že k najaktívnejším obhajcom Jozefa Tisa patria kresťania, prevažne katolíci. Na prvý pohľad to dáva logiku: bol predsa kňaz a usiloval sa o politiku na teokratických princípoch. Na ten druhý je však zrejmé, že žiadny iný politik v našich dejinách – možno s výnimkou Vojtecha Tuku a Alexandra Macha, tí však aspoň neboli kňazi – sa tak nespreneveril podstate kresťanstva tak ako práve Tiso.

Veď jednou z najrevolučnejších myšlienok Ježiša z Nazareta bolo hlásanie lásky k nepriateľom, cudzincom, tým „iným“. Netreba ani dodávať, ako túto myšlienku pretavoval do praxe Jozef Tiso. Zároveň je nesporné, že bol naozaj hlboko veriaci.

Ako v sebe dokázal skĺbiť holokaust a kresťanstvo? Čo vlastne bolo skutočným motorom jeho snažení?

Ohýbač teológie

„Vraj, či je kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa aj: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrožuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrožoval život, myslím, o tom nikoho netreba presviedčovať... Mali sme zistené, že... 5 percent Židov malo 38 percent národného dôchodku! ... Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas, keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“

​Tisov prejav z Holíča z roku 1942 patrí k jeho najcitovanejším. Nečudo. Ako píše vo svojej knihe Jozef Tiso. Kňaz, politik, kolaborant americký historik James Mace Ward, stal sa jeho morálnym epigrafom. A zároveň svedectvom toho, ako desivo možno deformovať podstatu kresťanstva.

Pripomeňme si, že v čase holíčskeho prejavu už slovenský štát vydal nacistickému Nemecku okolo 55-tisíc Židov. A obyvateľstvu utišoval svedomie aj fakt, že Tiso, najväčšia svetská i cirkevná autorita Slovenska, považuje transporty za zlučiteľné s hodnotami, na ktorých stojí západná spoločnosť.

Slovami historika Ivana Kamenca: „Ľudia ho počúvali a vnímali nie ako politika, ale ako kňaza, ktorý vyšiel z kostola na verejnú rečnícku tribúnu. A v tom je problém. Jeho popularita nevyplývala z jeho politických schopností, ale prevažne z toho, že bol kňazom. O to je však jeho zodpovednosť väčšia.“

​Posledné bádania dokonca ukazujú, že Tiso bol za najtemnejšiu škvrnu vojnového slovenského štátu zodpovedný viac ako „len“ politicky.

„Historik Ward prináša nové argumenty dokazujúce, že nielenže podporoval vyhostenie Židov, ale pravdepodobne sa aj podieľal na spustení deportácií v roku 1942,“ komentuje jeden z hlavných prínosov Američanovho bádania Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.