Slovenský štát vyhlásili pred 80 rokmi, Hitlerovi poslúžil ešte skôr, ako vznikol

Keď ráno 14. marca 1939 dostali čitatelia do rúk čerstvé vydanie ľudáckeho denníka Slovák, z hlavnej správy sa dozvedeli, že Jozef Tiso, nedávno odvolaný predseda autonómnej vlády, bol pozvaný na okamžitú návštevu k Adolfovi Hitlerovi a odcestoval do Berlína. „Cesta má za cieľ vyjasniť terajšiu situáciu,“ znela posledná veta správy.

V čase, keď ju čítali, však už bola situácia vyjasnená a Tiso sa vracal do Bratislavy, kde predstúpil pred snem, ktorý krátko po poludní vyhlásil samostatný Slovenský štát. V nasledujúcich dňoch prinášajú noviny informácie o gratuláciách, ktoré vláda novovzniknutého štátu dostáva z domova i zo zahraničia. Jeden telegram, ďakovný, však smeruje aj z Bratislavy do Berlína.

„Slovenský národ, plný radosti nad samostatnosťou svojho štátu, pozdravuje veľkého vodcu nemeckého národa. Pociťuje k vodcovi nemeckého národa povinnosť vďačnosti, že v Mníchove umožnil uplatnením národného princípu tvoriť vlastný štát,“ píše v ňom minister zahraničných vecí Slovenského štátu Ferdinand Ďurčanský.

Pripomenutie Mníchova bolo v tomto prípade namieste. Práve tam sa totiž na konci septembra 1938 začali udalosti, vedúce k neskoršiemu vyhláseniu samostatnosti, naberať reálnu podobu.

Vydanie ľudáckeho denníka Slovák z 15. marca 1939.
Zdroj: Univerzitná knižnica v Bratislave / digitalna.kniznica.info

Autonómia ako prvý krok

„Ďalší vývoj nepochybne determinovali viaceré momenty – najmä zahraničnopolitické, akým bol nesporne vzostup nacistického Nemecka, ale aj vnútropolitické, ako boj za rovnoprávnejšie postavenie Slovenska a Slovákov v spoločnom štáte, boj proti čechoslovakizmu a za autonómiu,“ hovorí pre HN historik Peter Sokolovič. Tlak Nemecka, najmä v roku 1938, bol podľa jeho slov enormný a v konečnom dôsledku mu v Mníchove podľahli aj veľmoci ako Francúzsko a Veľká Británia.

Už pred konferenciou, po ktorej sa musela Československá republika vzdať svojich pohraničných území, kontaktoval Berlín aj slovenskú politickú reprezentáciu, tvorenú najmä predstaviteľmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Výzva, ktorú z nemeckého ministerstva zahraničných vecí dostali, bola jasná – vzniesť požiadavku na autonómiu. A to sa aj stalo.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.