Pád iránskeho monarchu neodvrátila ani podpora Západu, po revolúcii prevzalo moc duchovenstvo

Islamská revolúcia v Iráne, ktorá zvíťazila pred 40 rokmi, zvrhla autokratický režim šacha Mohammada Rezu Pahlavího a dopomohla k moci šiítskemu duchovenstvu. Nastolenie republiky a oficiálny príklon krajiny k islamskej vierouke sprevádzali prejavy násilia a represií ze strany nového režimu.

Šach, ktorý na iránsky trón zasadol v roku 1941, si vyslúžil odpor predovšetkým krutým potláčaním svetskej a náboženskej opozície, ktorej lídrom sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia stal náboženský učiteľ a duchovný vodca Rúholláh Chomejní.

Tŕňom v oku šiítskemu obyvateľstvu bol ale aj šachov dlhodobý príklon k západnému štýlu života, „amerikanizácia“ Iránu, záľuba v plánovaní a velikášskych projektoch, vysoká miera inflácie a rozbujnená korupcia. Vnútropolitickú krízu ešte viac prehĺbila kolektivizácia poľnohospodárstva v roku 1975 a necitlivé presídľovanie vidieckeho obyvateľstva. Výsledkom bola chudoba a nespokojnosť takmer celého národa.

Navyše čoraz viac Iráncov bolo presvedčených, že šachov program modernizácie je namierený proti islamu a iránskym kultúrnym hodnotám.

Celospolečenské napätie sa vystupňovalo 8. januára 1978, keď noviny Etteláát označili imáma Chomejního za zahraničného agenta. Článok vyvolal škandál v náboženských kruhoch a reakcia verejnosti prišla okamžite. Študenti náboženstva v Qome, bývalom Chomejního pôsobisku, ktoré zostávalo verné jeho odkazu, vyšli do ulíc a stretli sa s políciou. Výsledkom bolo niekoľko mŕtvych. Streľba do demonštrantov však vyvolala celonárodnú vlnu odporu.

Jedna z demonštrácií proti vláde iránskeho šacha v roku 1978.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V lete už prebiehali veľké demonštrácie po celej krajine. Protestujúci požadovali jednak zosadenie autokratického vládcu a silneli aj hlasy po návrate ajatolláha Chomejního z irackého exilu a islamizácii spoločnosti. Pri týchto nepokojoch zahynuli desaťtisíce ľudí.

Šachove pokusy o konsolidáciu pomerov a zmierenie na sklonku jesene prišli neskoro. Chomejní zo svojho nového pôsobiska vo Francúzsku vyzýval na pokračovanie demonštrácií a v auguste dokonca vydal fatvu vyzývajúcu na zvrhnutie šacha.

Streľba do demonštrantov vyvolala v Iráne celonárodnú vlnu odporu.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Pádu monarchie nedokázala zabrániť ani neobmedzená podpora Spojených štátov amerických. Posledná z dynastií 2 500 rokov starej ríše, ktorú založil v polovici šiesteho storočia pred Kristom Kýros II. Veľký z dynastie Achajmenovcov, padla 16. januára 1979. Vtedy Mohammad Rezá Šach v kokpite svojho Boeingu 707, ktorý sám pilotoval, spolu so svojimi blízkymi po dôkladných prípravách opustil Irán.

Definitívne sa šachov režim v Iráne zrútil 11. februára 1979, krátko po triumfálnom návrate ajatolláha Chomejního zo štrnásťročného vyhnanstva v Iraku a vo Francúzsku.

Iránsky vládca Mohammad Rezá Šach krátko pred odletom z vlasti 16. januára 1979. Späť sa už nevrátil.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Víťazstvo islamskej revolúcie a vyhlásenie islamskej republiky 1. apríla potom už len zmenšilo Pahlavího nádeje na návrat a znovuuvedenie do úradu. V neprítomnosti ho navyše mimoriadny islamský revolučný tribunál odsúdil na trest smrti za zločiny proti ľudu, korupciu a rozkrádanie národného majetku. Šach napokon zomrel na rakovinu v káhirskej vojenskej nemocnici Maadí 27. júla 1980.

Vedúcu úlohu šiítskeho duchovenstva potom definitívne ukotvila ústava z decembra 1979 schválená ľudovým hlasovaním. Na jej základe si Chomejní prisvojil rozsiahle právomoci (stal sa duchovným a politickým vodcom islamskej revolúcie a iránskeho ľudu - valíje fakíh) a vyhlásil dôslednú islamizáciu všetkých oblastí života. Po jeho smrti (3. júna 1989) sa úradu valíje fakíh ujal vtedajší prezident ajatolláh Sejjed Alí Chameneí.

Ajatolláh Chomejní s po návrate z exilu stal duchovným a politickým vodcom islamskej revolúcie a iránskeho ľudu.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Ruku v ruke s vytváraním nového mocenského aparátu sa začalo prenasledovanie politických odporcov, nad ktorými mimoriadne revolučné výbory vynášali rozsudky smrti. Len za prvé tri roky po revolúcii bolo údajne popravených okolo sedemtisíc ľudí. Väzenia naplnili predstavitelia starého režimu, protišachovskí demokrati i zástupcovia odbojných národnostných menšín, akými boli Kurdi, Turkméni a Arabi. Ušetrení nezostali ani komunisti, ktorí v začiatkoch republiky pomáhali revolučným islamským duchovným bojovať proti liberálom a svetským ľavicovým stranám.