Medzi nespochybniteľných otcov rokenrolu patril texaský rodák Buddy Holly, malý, drobný a okuliarnatý muzikant, ktorý definoval tento hudobný žáner v jeho najsurovejšej podobe. A 3. február 1959, keď spolu s Ritchiem Valensom a J. P. „Big Bopperom“ Richardsonom zahynul pri leteckom nešťastí, je známy ako „deň, keď zomrela hudba“.
Toto označenie je ale priveľmi pesimistické. Buddy sa síce dožil iba 22 rokov, jeho podanie hitov ako Peggy Sue alebo That'll Be The Day je však nesmrteľné.
Povianočné turné po americkom stredozápade nazvané Winter Dance Party, počas ktorého Buddy Holly s priekopníkom chicano rocku Ritchiem Valensom a „Big Bopperom“ (Jilesom Perrym Richardsonom) zahynuli, sprevádzali od začiatku problémy. Hudobníci, okrem spomínanej trojice ešte vystupovali na šnúre aj Frankie Sardo a Dion & The Belmonts, museli od 24. januára do 15. februára absolvovať 24 koncertov s jediným dňom voľna.
Ich miesta však boli od seba veľmi vzdialené a dostať sa do nich včas bol niekedy problém. Prenajatým autobusom navyše často nefungovalo kúrenie, na čo muzikanti v mrazivom januárovom počasí doplatili nielen prechladnutím, ale niektorí aj omrzlinami.
Druhého februára večer hrali v mestečku Clear Lake v Iowe. Pôvodne sa tu vôbec nemali zastavovať, manažér celého turné však využil ponuku miestneho organizátora, a tak namiesto plánovaného voľna čakal hudobníkov ďalší koncert.
Buddy Holly, ktorý bol najväčšou hviezdou turné, sa po tomto narýchlo dohodnutom vystúpení rozhodol, že na 600 kilometrov vzdialený ďalší koncert sa radšej presunie lietadlom. U miestneho prepravcu Jerryho Dwyera sa mu za 108 dolárov podarilo vybaviť malý trojmiestny stroj Beechcraft Bonanza.
Pôvodne mali s Buddym letieť dvaja členovia jeho kapely - basgitarista Waylon Jennings a gitarista Tommy Allsup. J. P. Richardson ale požiadal Jenningsa, či by mu neprepustil svoje miesto. Cítil sa zle, mal horúčku a na niekoľkohodinovú cestu nevykúreným autobusom si už netrúfal. Za Tommym Allsupom zase prišiel s rovnakou prosbou Ritchie Valens, ktorý vraj ešte lietadlom nikdy necestoval. Allsup najprv odmietol, potom sa ale dohodli sa, že si o miesto v lietadle hodia mincou. Žreb vyhral Valens.
Buddy Holly medzitým telefonoval s manželkou, o tom, že do ďalšieho mesta poletí, jej však nepovedal. Raz mu totiž prezradila, že mala zlý sen, podľa ktorého ona alebo niekto z jej blízkych zahynul pri leteckom nešťastí a nechcel jej teda pridávať starosti, keďže bola práve tehotná.
„Dúfam, že ti v tom autobuse zamrzne zadok,“ povedal Buddy Holly zo žartu Jenkinsovi, keď sa dozvedel, že svoje miesto uvoľnil Big Bopperovi. Ten mu vtip vrátil slovami, ktoré potom ľutoval do konca života. „A ja dúfam, že to staré lietadlo s tebou niekde spadne,“ povedal.
Trojica muziíkantov na čele s Hollym sa okolo polnoci presunula na letisko v neďalekom Mason City, kde už na nich čakal pilot Roger Peterson. Počasie bolo zlé, snežilo, fúkal vietor, no majiteľ leteckej spoločnosti Hubert Dwyer pasažierov ubezpečoval, že sa nič nemôže stať. Tvrdil, že pilot má síce iba 21 rokov, no lieta už štyri roky. Krátko pred jednou hodinou v noci tak Bonanza s registráciou N3794N odštartovala na osudný let.
Z riadiacej veže ju pozoroval majiteľ aeroliniek, ktorému svetlá lietadla po pár minútach zmizli z dohľadu. Čakal na letový plán, ktorý mu mal Peterson odvysielať rádiom, no márne. Dlhé mlčanie z paluby lietadla rozbehlo pátranie, výsledky však prinieslo až ráno, keď sa rozvidnelo. Necelých desať kilometrov od letiska, v poli pokrytom desiatimi centimetrami snehu, objavili pátrači trosky lietadla a mŕtve telá pasažierov i pilota. Všetci zomreli v momente nárazu do zeme. Telá Buddyho Hollyho a Ritchieho Valensa ležali asi päť metrov od vraku, Richardsona náraz odhodil asi o dvanásť metrov ďalej, pilot zostal zakliesnený v troskách.
Vyšetrovanie ukázalo, že príčinou havárie bolo nepriaznivé počasí – nízka oblačnosť a sneženie – v kombinácii s neskúsenosťou a nedostatočnou kvalifikáciou pilota. Roger Peterson síce lietaním doslova žil a za štyri roky nalietal vyše 700 hodín, nemal ale hotové skúšky pre lietanie podľa prístrojov. Stroj mal navyše nainštalovaný iný typ umelého horizontu, než na aký bol zvyknutý. Uprostred zasneženej noci tak pilot stratil orientáciu, neodhadol správne výšku a s lietadlom v plnej rýchlosti narazil do zeme.
„V ten deň zomrela hudba,“ zhrnul tragédiu o 13 rokov neskôr vo svojom hite American Pie hudobník Don McLean.
Buddy Holly (vlastným menom Charles Hardin Holley), chlapec z hudobne založenej rodiny, mal totiž šancu zaradiť sa k najväčším svetovým hviezdam. Vyrastal obklopený gospelom, country music a rhythm and blues a už ako teenager sa objavil v rádiu i televízii, hrál tiež ako predskokan Elvisa Presleyho. Jeho prvým hitom bol That'll Be The Day ale zrejme najznámejšou piesňou je Peggy Sue, ktorú naspieval v roku 1957 so svojou kapelou The Crickets. S ňou absolvoval niekoľko spoločných koncertných turné, napríklad s Little Richardom, Chuckom Berrym, Eddiem Cochranom či Everly Brothers a okrem USA zaznamenal veľké úspechy aj vo Veľkej Británii. Na konci päťdesiatych rokov si tak mnohí kládli otázku, či je lepší Elvis Presley alebo Buddy Holly.
Druhá obeť nešťastia, iba 17-ročný Ritchie Valens (vlastným menom Richard Valenzuela) zažiaril ako kométa iba pol roka predtým s hitom Come On, Let's Go a zakrátko prišli ďalšie - balada Donna, ktorú zložil pre svoju priateľku a rokenrolová úprava mexickej ľudovej piesne La Bamba. Valens, označovaný aj za prvého latino rockera sa prakticky okamžite stal tínedžerským idolom.
Približne v rovnakom období začala stúpať aj spevácka hviezda 28-ročného J. P. Richardsona, prezývaného Big Bopper. Bol obľúbeným rozhlasovým moderátorom a diskdžokejom, okrem toho skladal piesne a písal texty rôznym interpretom. Raz mu majiteľ houstonského nahrávacieho štúdia ponúkol, aby niečo nahral aj sám. S prvým singlom (Beggar To A King) síce prepadol, nasledujúci (Chantilly Lace) sa ale už ujal. Vyšplhal sa na šieste miesto celoštátnej hitparády a v jej najlepšej štyridsiatke sa držal 22 týždňov.
Bol to však najmä Buddy Holly, kto hudobne i vizuálne ovplyvnil genáracie hudobníkov. Inšpiroval napríklad Johna Lennona, Eltona Johna či Roya Orbisona. Buddy ale nezostal zabudnutý, v roku 1986 ho uviedli do rokenrolovej Siene slávy, a dodnes sa pravidelne umiestňuje v popredí rebríčkov osobností, ktoré najviac ovplyvnili populárnu hudbu. Na mieste, kde spolu s Valensom a Richardsonom zahynul, stojí skromný pamätník, ku ktorému turistov navádza smerovka v podobe typických okuliarov, aké Buddy Holly nosil.