Od Hitlera ku Kohlovi: Celá minulosť slovensko-nemeckých vzťahov nie je známa, dokumenty zmizli

Prvý január 1993. Slovensko prežíva prvé chvíle dlhoočakávanej samostatnosti. V skorých ranných hodinách sa v bratislavskom úrade vlády koná ceremónia, ktorá vstúpi do dejín. Chargé d´affaires nemeckého veľvyslanectva Dieter Bricke odovzdáva premiérovi Vladimírovi Mečiarovi do rúk verbálnu nótu o uznaní nezávislej Slovenskej republiky Nemeckom. Na slávnosti sa zúčastňuje prakticky celá slovenská politická špička – vedľa Mečiara stojí prvý predseda parlamentu Ivan Gašparovič, odovzdávanie dokumentov sledujú Peter Weiss, Oľga Keltošová, Július Tóth či Jozef Prokeš.

Storočie diplomacie

Nemecko bolo medzi krajinami, ktoré ako prvé uznali samostatné Slovensko. Diplomatické vzťahy medzi našimi štátmi sa však nepísali len počas posledných 26 rokov – vyvíjajú sa takmer celé jedno storočie. Práve im je venovaná publikácia Dejiny nemecko-slovenskej diplomacie 1922 – 1993, ktorú vlani v oboch našich jazykoch vydala dvojica nemeckých expertov Matthias Dornfeldt a Enrico Seewald.

Kniha ponúka dosiaľ nepublikované dokumenty a fotografie, prevažne z Politického archívu Spolkového ministerstva zahraničných vecí v Berlíne. „Jej súčasťou je unikátna fotografia zo spomínaného odovzdávania diplomatickej listiny premiérovi Mečiarovi, ako aj samotná verbálna nóta veľvyslanectva aj list vtedajšieho nemeckého ministra zahraničných vecí Klausa Kinkela slovenskému partnerovi Milanovi Kňažkovi. Tieto dokumenty boli dosiaľ tajné, a teda ukryté očiam verejnosti,“ hovorí pre HN politológ Enrico Seewald zo Slobodnej univerzity v Berlíne.

Autor viacerých kníh o zahraničnej politike a diplomatických vzťahoch sa zaoberá metódami diplomacie a výskumom nemeckých dejín.

Už zo samotného názvu knihy vyplýva, že história diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Nemeckom v modernom zmysle slova sa začala písať v roku 1922. Práve v tomto roku zriadila Nemecká ríša svoj vôbec prvý konzulát v Bratislave. Prirodzene, veľvyslanectvo sa nachádzalo v hlavnom meste Československa, teda v Prahe.

Vzťahy s Hitlerom

K výraznej zmene v diplomatických vzťahoch došlo o necelé dve desaťročia neskôr. Konkrétne v roku 1939, keď predovšetkým z vôle nacistického vodcu Adolfa Hitlera vznikol samostatný slovenský štát. „Pri skúmaní tohto obdobia sme objavili dokument, o ktorom sme sa domnievali, že padol za obeť vojne. Je to poverovací list Hansa Bernarda ako prvého nemeckého vyslanca na Slovensku. Dokument podpísal 20. júla 1939 vo svojom sídle v Berchtesgadene osobne Adolf Hitler a vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop,“ pripomína Seewald.

Ďalším unikátom zverejneným v knihe je poverovací list prvého slovenského vyslanca v Berlíne Matúša Černáka. V Bratislave ho 12. apríla 1939 podpísal slovenský prezident Jozef Tiso spolu s ministrom zahraničných vecí Ferdinandom Ďurčanským. „Tieto dokumenty, či už zo Slovenska alebo z Nemecka, dali našej práci úplne novú dimenziu. Bola to senzácia, ktoré rozhodne urýchlila vydanie knihy,“ zdôraznil pre HN politológ Matthias Dornfeldt z berlínskej Slobodnej univerzity.

​Nájsť takéto dokumenty je podľa oboch spoluautorov extrémne ťažké. Tieto objavy sú skôr veľkou výnimkou. „Nie je samozrejmosťou, že aj po toľkých rokoch zostanú zachované. Politický archív Spolkového ministerstva zahraničných vecí totiž najmä počas vojny zaznamenal veľké straty, obzvlášť v oddelení protokolu. Takže toto sú prípady, ktoré by som nazval Modrým Mauríciom vo výskume diplomacie,“ prirovnal Seewald objavenie a publikáciu dosiaľ nezverejnených dokumentov k zrejme najslávnejšej známke vo svete filatelie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.