Prvá zimná olympiáda: V hokeji padali tridsaťgólové debakle a dieťa súťažilo s dospelými

Medzinárodný týždeň zimných športov. Taký názov niesla oficiálne akcia, ktorá sa vo francúzskom alpskom stredisku Chamonix začala 25. januára 1924. Myšlienka na jej organizáciu skrsla v hlavách členov francúzskeho olympijského výboru.

O necelé štyri mesiace mal totiž Paríž hostiť Hry VIII. Olympiády, a súťaže v zimných športoch, ktoré v programe letných hier z pochopiteľných dôvodov absentovali, mohli byť ich zaujímavou predohrou a návnadou pre divákov. Nápad zaujal aj vedenie Medzinárodného olympijského výboru, ktorý sa myšlienkou zorganizovania zimných hier už dlhšie zaoberal, no nepodarilo sa ju zatiaľ presadiť, a tak nad podujatím prevzal patronát.

​V zimnom stredisku na úpätí Mont Blancu sa na prelome januára a februára zišlo napokon 258 športovcov (247 mužov a 11 žien) zo 16 krajín, ktorých čakali zápolenia v deviatich športoch a šestnástich disciplínach. Všetky súťaže sa odohrávali prakticky na jednom mieste.

Okolo centrálneho klziska, na ktorom prebehol turnaj v ľadovom hokeji a súťaže v krasokorčuľovaní, bol rýchlokorčuliarsky ovál a areál lemovali trate pre lyžiarske bežecké disciplíny. Skokanský mostík postavili na ľadovci Bossons a 1 370 metrov dlhý tobogán pre bobistov na ľadovci Pélerins.

Práve v súťaži bobistov zaznamenali organizátori najvzdialenejších účastníkov celého podujatia a dá sa povedať, že aj najväčších smoliarov. Išlo o posádku argentínskeho štvorbobu, ktorá musela do Chamonix merať takmer 11-tisíc kilometrov dlhú cestu a v pretekoch sa napokon ani nepredstavila. Počas tréningu totiž havarovala a všetci jej členovia skončili v nemocnici.

Dejiskom Medzinárodného týždňa zimných športov v januári a februári 1924 bolo francúzske alpské stredisko Chamonix.
Dejiskom Medzinárodného týždňa zimných športov v januári a februári 1924 bolo francúzske alpské stredisko Chamonix.
Zdroj: olympic.org

​Zaujímavosťou súťaže krasokorčuliarok bol zase štart iba jedenásťročnej nórskej pretekárky, majsterky svojej krajiny. V Chamonix, kde obsadila ôsme miesto, sa vôbec prvýkrát predstavila na veľkých medzinárodných pretekoch a odštartovala svoju skvelú kariéru, počas ktorej si vyslúžila prezývku „Kráľovná ľadu“. Sonja Henie, o ktorej je reč, získala zlaté medaily na ďalších troch zimných olympiádach a okrem toho sa do roku 1936 stala desaťkrát majsterkou sveta a šesťkrát majsterkou Európy.

Prvé cenné kovy sa na Medzinárodnom týždni zimných športov v Chamonix udeľovali v súťažiach rýchlokorčuliarov, ktoré so ziskom troch zlatých medailí, jednej striebornej a jednej bronzovej suverénne ovládol fínsky reprezentant Clas Thunberg. Ako prvý víťaz sa však do dejín nezapísal. Tým sa stal Američan Charles Jewtraw, víťaz rýchlokorčuliarskych pretekov mužov na 500 metrov.

Veľkú pozornosť divákov pútal hokejový turnaj, v ktorom podľa očakávania dominovali Kanaďania, reprezentovaní amatérskym tímom Toronto Granites. Súperov doslova valcovali, keď v piatich zápasoch vsietili 110 gólov a inkasovali iba tri. Len pre ilustráciu, Československo vyprevadili z ľadu s prídelom 30:0, Švajčiarov rozdrvili 33:0, Švédov 22:0 a ako-tak s nimi dokázal držať krok iba tím USA, ktorý prehral „len“ 1:6.

Snímka z hokejového stretnutia Československo-Švajčiarsko v Chamonix v roku 1924. Československí reprezentanti v ňom zvíťazili 11
Snímka z hokejového stretnutia Československo-Švajčiarsko v Chamonix v roku 1924. Československí reprezentanti v ňom zvíťazili 11
Zdroj: olympic.org

​Medzinárodný týždeň zimných športov v Chamonix sa napokon stretol s veľmi pozitívnymi hodnoteniami. Do 5. februára, keď sa končil záverečným ceremoniálom a odovzdávaním medailí, sa na všetky súťaže prišlo dovedna pozrieť viac než 10-tisíc divákov. Tí boli svedkami dominancie severských krajín, pričom vôbec najúspešnejšou sa stalo Nórsko so ziskom 4 zlatých, 7 strieborných a 6 bronzových medailí. Československí reprezentanti (výpravu tvorili iba českí športovci), ktorí sa v Chamonix, okrem ľadového hokeja,  predstavili aj v súťažiach v severskom lyžovaní, krasokorčuľovaní a rýchlokorčuľovaní, sa napokon zo zisku cenného kovu netešili a ich najlepším umiestnením bolo štvrté miesto v pretekoch vojenských hliadok.

„Zimné hry slávili v Chamonix svoje víťazstvo. Teším sa z toho a chcel by som vidieť takýto zimný športový program aj riadne legalizovaný ako olympijský,“ skonštatoval na záver dvanásťdňového podujatia šéf Medzinárodného olympijského výboru a zakladateľ novodobých olympiád barón Pierre de Coubertin.

 „Organizátorov treba za športové podujatie, ktoré sa konalo v Chamonix, pochváliť. Boli tam nielen výborné podmienky a skvelé počasie, ale aj športové výkony na pozoruhodne vysokej úrovni,“ napísal vo februári 1924 britský denník The Times. V podobne oslavnom duchu sa niesli aj ďalšie hodnotenia.

Medaila, ktorú dostávali víťazi jednotlivých disciplín na Medzinárodnom týždni zimných športov v Chamonix. O rok neskôr sa z nej stala olympijská.
Medaila, ktorú dostávali víťazi jednotlivých disciplín na Medzinárodnom týždni zimných športov v Chamonix. O rok neskôr sa z nej stala olympijská.
Zdroj: olympic.org

​O rok neskôr sa nakoniec naplnili aj slová baróna Coubertina. Na kongrese v Prahe členovia MOV rozhodli, že Medzinárodný týždeň zimných športov v Chamonix bude spätne označený za 1. Zimné olympijské hry a tie sa, podobne ako letné, budú konať v štvorročnom intervale. Športovci, ktorí sa na podujatí tešili zo zisku zlatých medailí sa teda do análov dodatočne zapísali ako olympijskí víťazi a Charles Jewtraw, ktorý v Chamonix triumfoval vo vôbec prvých pretekoch, sa tým pádom stal historicky prvým víťazom na zimných olympijských hrách.