Územie Tešínska chcelo Poľsko i Československo, ich vojnový konflikt zastavili až veľmoci

Len pred niekoľkými dňami sa vrátil do vlasti, v Prahe, ktorú opäť videl po dlhých dvoch desaťročiach, sa však dlho neohrial. „Ministerská rada rozhodla, že je nutné obsadiť Tešínsko, ktoré zabrali Poliaci. Obsadenie uskutočníte vy ako najvyšší veliteľ operujúcej armády,“ oznámil mu minister národnej obrany Václav Klofáč. O pár hodín tak už s legionármi, ktorých predtým priviedol domov z Francúzska, smeroval do ďalšieho ohniska konfliktu.

Podplukovník Josef Šnejdárek, veterán rakúsko-uhorskej armády, cudzineckej légie a príslušník československých légií, ktorý v posledných rokoch prešiel 17 poľnými ťaženiami, sa však chce krviprelievaniu vyhnúť. Na stretnutie s veliteľom poľských vojsk generálom Franciszkom Latinikom prichádza 21. januára 1919 do Tešína bez ozbrojeného sprievodu a s návrhom, aby spor vyriešili bez „zbytočných vdov a sirôt“ a bez strieľania.

„Náš rozhovor bol krátky. Povedal som mu: ‚Pán generál, z poverenia našej vlády vás vyzývam, aby ste aj s vojskom opustili územie Tešínskeho Sliezska, ktoré ste obsadili neprávom.‘ Latinik sa vzdialil, radil sa, telefonoval, a keď sa vrátil, odvetil: ‚Z Tešínska sa nestiahneme a budeme sa brániť do poslednej kvapky krvi.‘ Neskôr som sa dozvedel, že rozkaz odporovať dostal priamo od maršala Piłsudského,“ napísal neskôr Šnejdárek vo svojich spomienkach.

Takto sa podľa jeho slov začalo nepriateľstvo a tragédia, pri ktorej Čechoslováci a Poliaci navzájom prelievali krv.

Strategické územie chceli obaja

Územie Tešínska, ktoré je časťou Sliezska, patrilo od konca 10. storočia do poľského štátu, v prvej polovici 14. storočia však bolo na základe zmluvy medzi Kazimírom III. a Jánom Luxemburským začlenené do Krajín Koruny českej. V rámci nej sa neskôr stalo súčasťou habsburskej ríše a po jej rozpade jablkom sváru dvoch nových štátov na mape Európy.

Proti argumentu o historických hraniciach, o ktorý opiera svoj územný nárok Československo, stojí tromf Poľska, a tým je národnostný a sebaurčovací aspekt. V Tešínsku na prelome rokov 1918 a 1919 žijú najmä Poliaci, Česi, Nemci a takzvaní Šlonzáci (etnikum jazykovo blízke Poliakom a kultúrne Nemcom). Pri sčítaní ľudu v roku 1910 uviedlo bezmála 54 percent obyvateľov ako materinskú reč poľštinu, takmer 27 percent češtinu a necelých 18 percent nemčinu.

Oblasť Tešínska, o ktorú pred sto rokmi viedli vojnu Československo a Poľsko.
Oblasť Tešínska, o ktorú pred sto rokmi viedli vojnu Československo a Poľsko.
Zdroj: Google Maps

​​„Československo navyše zdôrazňovalo, že tvorí prirodzený, vzájomne prepojený a účelne fungujúci hospodársky celok, čo malo zavážiť viac než striktné dodržanie etnického a sebaurčovacieho princípu. Napokon, aj mocnosti Dohody interpretovali zásadu sebaurčenia nie ako pozitívnu normu medzinárodného práva, ale skôr ako právo národov na vytvorenie vlastného štátu. To vôbec nevylučovalo, aby sa pri určovaní štátnych hraníc rešpektovali vážne hospodárske, komunikačné a strategické ohľady,“ napísal vo svojej práci Spor o Tešínsko český historik Mečislav Borák.

Strategický význam územia, na ktoré si brúsia zuby tak Praha, ako aj Varšava, podčiarkujú bohaté náleziská uhlia, rozvinutý priemysel a železnica. Tá je dôležitá najmä pre Československo, tvorí totiž jediné priame železničné spojenie medzi českými krajinami a východným Slovenskom.

Poliaci začínajú konať

Predohra budúceho konfliktu v Tešínsku sa začala rozohrávať ešte pred vznikom oboch samostatných štátov. Už v polovici októbra 1918 zástupcovia poľských politických strán na spoločnej schôdzi vytvorili Národnú radu Tešínskeho kniežatstva, ktorá rozhodla, že toto územie bude pričlenené k Poľsku. Reakciou bol o dva týždne neskôr vznik českého Krajinského národného výboru pre Sliezsko, ktorý, ako inak, proklamoval pripojenie územia k Československu.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.