Jeden z najkrvavejších teroristických útokov v Európe sa odohral 21. decembra 1988 v škótskom Lockerbie, kde výbuch bomby v lietadle neprežilo 270 ľudí. Až do teroristických útokov v USA v septembri 2001 zomrelo najviac Američanov práve pri tomto útoku (180).
K zodpovednosti sa priznala až v roku 2003 Líbya, ktorej dôstojník tajnej služby Abdal Bássat al-Migrahí bol v januári 2001 za atentát odsúdený na doživotie. Migrahího ale v auguste 2009 prepustili zo škótskeho väzenia do Líbye, kde v máji 2012 zomrel.
Líbya, ktorá sa zaviazala zaplatiť pozostalým celkovo 2,7 miliardy dolárov odškodného, sa vďaka prijatiu zodpovednosti za útok (a aj kvôli tomu, že sa vzdala vývoja zbraní hromadného ničenia) vydala v roku 2003 na cestu z medzinárodnej izolácie. Následne boli proti nej zrušené sankcie a aj USA sa s ňou rozhodli obnoviť diplomatické vzťahy.
Syn dlhoročného a zvrhnutého vodcu Muammara Kaddáfího Sajf Islám v roku 2008 povedal, že Líbya prijala zodpovednosť za atentát práve kvôli zrušeniu sankcií.
Čo sa vlastne v stredu 21. decembra 1988 večer stalo? Lietadlo Boeing-747 spoločnosti PanAm (let PanAm 103) odštartovalo z londýnskeho letiska Heathrow o 18:25 miestneho času do New Yorku. Na palube bolo 243 cestujúcich a 16 členov posádky.
Asi o pol hodinu neskôr prekročilo lietadlo anglicko-škótske hranice, na radaroch bolo pozorované ešte o 19:02, keď letelo vo výške 9 400 metrov rýchlosťou 580 km/h. Potom v lietadle explodovala nálož: zahynulo všetkých 259 cestujúcich z 21 krajín (okrem 190 Američanov napríklad aj 43 Britov, 4 Nemci, 4 Maďari, po 3 cestujúcich zo Švédska, Kanady, Írska, Indie a Francúzska) a na zemi prišlo o život ďalších 11 osôb – celkovo zomrelo 270 ľudí.
Trosky lietadla dopadli na škótske mesto Lockerbie, kde vytvorili 47 metrov dlhý kráter a zničili množstvo domov. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že nálož vybuchla v prednej časti batožinového priestoru. K výbuchu bolo zrejme použitých asi 400 gramov plastickej trhaviny semtex. Tá bola vložená do rádioprehrávača umiestneného v jednom z kufrov.
Spolu s prehrávačom bolo v batožine aj detské oblečenie, o ktorom sa neskôr zistilo, že bolo vyrobené na ostrove Malta. Odborníkov priviedlo oblečenie až k maltskému obchodníkovi Tonymu Gaucimu, ktorý ho predal Migrahímu. Ten bol vtedy zamestnancom bezpečnostného oddelenia Líbyjských aerolínií na Malte.
Práve Migrahí s ďalším obvinených dôstojníkom, Aminom Chalífom Fimahom, mali prepašovať na palubu kufrík s náložou, tvorenou údajne výbušninou semtex československej výroby. V žalobnom spise ale nie je semtex vyslovene spomenutý, bývalá ČSSR však v obžalobe figuruje ako jedna z komunistických krajín, ktorú obaja muži v druhej polovici osemdesiatych rokov navštívili.
Kufrík s náložou a časovým spínačom vraj Líbyjčania poslali v kazetovom prehrávači letom Air Malta do Frankfurtu, kde bola batožina preložená do letu z Londýna. Zatykač na nich USA a Británia vydali v novembri 1991.
Pred katastrofou ale prišlo nejasné varovanie z Helsínk. Americká letecká správa vydala už 5. decembra 1988 vyhlásenie, že neznámy muž s arabským prízvukom ohlásil telefonicky na americkú ambasádu v Helsinkách možnosť výbuchu lietadla spoločnosti PanAm na linke z Frankfurtu do USA v nasledujúcich dvoch týždňoch v spojitosti s organizáciou palestínskeho teroristu Abú Nidala. Výbušninu mala dodať do lietadla fínska či švédska občianka v nejakom dômyselnom zariadení. Vyšetrovatelia neskôr vyhlásili, že varovanie bolo mystifikáciou a súhrou nešťastných náhod.
Podľa následného vyšetrovania mal byť útok líbyjskou odpoveďou na nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází 15. apríla 1986 (uskutočnili sa kvôli líbyjskej podpore medzinárodného terorizmu a ako odveta za výbuch nálože na západoberlínskej diskotéke), pri ktorých zahynulo 44 civilistov vrátane adoptívnej dcéry Muammara Kaddáfího.
Existuje ale viacero ďalších možných motívov. Výbuch mal byť údajne odvetou za zostrelenie iránskeho civilného lietadla v lete 1988 americkou vojenskou loďou Vincennes, do atentátov mala byť zapletená aj radikálna palestínska skupina, Ľudový front za oslobodenie Palestíny - hlavné velenie (PFLP-GC) Ahmada Džibríla. Irán aj Džibríl to ale popreli.
Podľa ďalšej teórie mohol byť strojcom atentátu Muhammad Abú Talb, spojený s málo známym palestínskym radikálnym Frontom ľudového palestínskeho boja (PPSF). Tento v Egypte narodený terorista údajne dostal kufrík s bombou do lietadla priamo v Londýne, keď podplatil zamestnanca na Heathrow. Abú Talb bol v roku 1989 odsúdený za podiel na bombových útokoch v Kodani a Amsterdame, pri ktorých v roku 1985 zahynul jeden človek. V októbri 2009 ho ale prepustili z väzenia a dnes 64-ročný Abú Talb žije vo švédskej Uppsale.
V roku 2015 objavili britskí a americkí vyšetrovatelia dvoch ďalších Líbyjčanov, ktorých podozrievajú z podielu na atentáte. Obaja boli údajne v kontakte s Migrahím. Podľa britských médií by nimi mohli byť bývalý špión zvrhnutého diktátora Muammara Kaddáfího Abdulláh Sanusí a expert na výbušniny Abú Agila Masúd.
Ďalší experti sa domnievali, že o nebezpečí hroziacom v decembri 1988 transatlantickým letom vedelo hneď niekoľko západných tajných služieb. Bývalý výkonný tajomník zástupcu riaditeľa CIA Victor Marchetti to povedal časopisu Time lapidárne: „Mossad o tom vedel a nevaroval nás. Vedeli o tom aj ľudia v CIA a tiež si to nechali pre seba“.
Proces s oboma obžalovanými Líbyjčanmi sa začal v máji 2000 v holandskom Camp Zeiste pri Haagu podľa škótskeho práva. Migrahí, ktorý trval na svojej nevine, bol 31. januára 2001 odsúdený na doživotie, Fimah bol oslobodený a prepustený na slobodu. Rozsudok doživotia nad Migrahím bol potvrdený v odvolacom procese v marci 2002 a Migrahí bol potom vo februári 2005 prevezený z väzenia Barlinnie v Glasgowe do väznice Greenock v západnom Škótsku.
V novembri 2008 zamietol odvolací súd jeho podmienečné prepustenie kvôli rakovine prostaty, na slobodu sa dostal až v auguste 2009 a následne sa vrátil do vlasti. Tento krok kritizovali viacerí politici vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu. Migrahí zomrel v Tripolise 20. mája 2012 vo veku 60 rokov. Až do konca života trval na svojej nevine. Pre mnohých Líbyjčanov je hrdina a obetný baránok, ktorého Západ zneužil na ovládnutie ich krajiny.