Prírodné javy alebo mimozemšťania? Bermudský trojuholník je záhadou viac než sedem desaťročí

V stredu 5. decembra 1945 o 14. hodine vyrazila päťčlenná letka číslo 19 torpédových bombardérov Avenger s štrnástimi letcami z floridského Fort Lauderdalu na navigačný tréning. Na základňu už sa nikdy nevrátila. Zmizla.

Bombometčíci z letky číslo 19 mali nad morom zhodiť bomby a vrátiť sa späť. Zhodenie bômb sledovala riadiaca veža prostredníctvom rádiovej konverzácie. Potom pilot Powers povedal: „Neviem, kde som. Musel som stratiť kurz...“ Taylor hovoril o zhoršujúcom sa počasí.

Ešte chvíľu sledovala veža vo Fort Lauderdale zmätenú konverzáciu. Keď rádio zmĺklo, vyhlásila základňa poplach.

Námorné letectvo začalo stratené lietadlá okamžite hľadať. Pátrači nič nenašli, žiadne trosky, žiadnych ľudí na člnoch, nič. Hoci preleteli veľakrát ich trasu, netušili, kam sa mohli vydať ďalej.

Ale aj stroj Mariner s trinásťčlennou posádkou, ktorý sa tejto akcie zúčastnil, havaroval. Po 23 minútach jeho letu uvidela posádka tankera Gaines Mills na tmavej oblohe obrovskú ohnivú guľu – lietadlo vo vzduchu vybuchlo. A potom na vode zostala olejová škvrna. Pri týchto strojoch to nebolo nič zvláštne – boli nebezpečné, vraj ich mohla zapáliť najmenšia iskra.

O osude Avengerov sa mohli vyšetrovatelia iba dohadovať. Žiadne navádzacie aparatúry GPS neexistovali, letci sa orientovali podľa kompasov. Lenže tie boli iba na Taylorovom stroji, a to dva. Pravdepodobne sa pokazili, posádky stratili orientáciu – na morskej hladine nie sú žiadne body, podľa ktorých by sa mohli riadiť. Možno sa pokúsili pristáť na hladine, keď sa im míňalo palivo. Ale úspech býva v takom prípade mizivý.

Letka amerických torpédových bombardérov Avenger. Podobné v decembri 1945 záhadne zmizli v oblasti Bermudského trojuholníka.
Letka amerických torpédových bombardérov Avenger. Podobné v decembri 1945 záhadne zmizli v oblasti Bermudského trojuholníka.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Podobných záhadných zmiznutí lietadiel a lodí sa počas druhej svetovej vojny i po nej stalo veľa a nikto z nich nerobil žiadnu senzáciu. Až v auguste 1964 – v čase, ktorému sa medzi novinármi hovorí uhorková sezóna – novinár Vincent Gaddis uverejnil v časopise Argosy článok Záhada bermudského trojuholníka.

V Bermudskom trojuholníku, v oblasti Atlantiku, približne ohraničenom mestom Miami na Floride, Portorikom a Bermudami, údajne mizne veľké množstvo lodí a lietadiel – miznú bez vysvetlenia. Môžu za to mimozemšťania, ktorí odtiaľ odnášajú ľudí, aby ich ďalej skúmali. Niektorí fantasti dokonca veria, že títo vyspelí návštevníci z iných svetov si vybudovali na dne mora tajné základne. Svedkovia vraj často videli podmorské svetlá, dokonca aj v pohybe.

Záhadológovia hovoria aj o tom, že tam platia iné fyzikálne zákony – lietadlá, lode a ľudia s nimi sa strácajú do iného časopriestoru. Odvodzujú to z občasných časových posunov, ktoré vraj hlásia niektorí letci, alebo zo správ o náhlom miznutí lietadiel z obrazovky radaru, či od lodí, z ktorých sa strácajú posádky. Ďalší si zasa vymýšľajú gigantické morské príšery, ktoré pohlcujú lode a lietadlá.

Zrodila sa záhada

Zrodil sa nový fenomén. A niektorí záhadológovia začali pátrať v minulosti po podobných zmiznutiach. Lenže najväčšiu senzáciu vyvolal Charles Berlitz, majiteľ známej jazykovej školy, keď v roku 1974 vydal knihu Bermuda Triangle. Popisoval v nej  viacero záhadných prípadov, a preto niet divu, že sa z nej predalo viac než dvadsať miliónov výtlačkov.

Zrejme prvým, kto zažil zvláštnu situáciu v tejto oblasti, bol európsky objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus. Vo štvrtok 15. septembra 1492, keď plávali Sargasovým morom, uvidel so svojimi námorníkmi ohnivý pás, ktorý preletel oblohou a zmizol v mori. Potom sa kompas jeho lode správal čudne. Večer 11. októbra ho vytiahol námorník Rodrigo de Triana na palubu – v diaľke zbadal zvláštne svetlo. Vystúpilo nahor a zase klesalo – „ako zlá sviečka, ktorá sa rozsvecuje a zhasína, akoby sa hojdala hore a dole“, ako znel zápis v lodnom denníku.

Zrejme prvým, kto zažil zvláštnu situáciu v oblasti Bermudského trojuholníka, bol v roku 1492 európsky objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus.
Zrejme prvým, kto zažil zvláštnu situáciu v oblasti Bermudského trojuholníka, bol v roku 1492 európsky objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Čo to bolo? Vedci si myslia, že v septembri mohli námorníci zbadať pád meteoritu. A kompas ukazoval odchýlky medzi skutočným a magnetickým severným pólom. Neobvyklá žiara mohla pochádzať z Hispanioly alebo z niektorého z blízkych ostrovčekov. Na druhý deň pristála Kolumbova expedícia pri ostrove, ktorý admirál pomenoval San Salvador – a ten patril k Bahamským ostrovom.

Dvojsťažník Mary Celeste vyplával 5. novembra 1872 z New Yorku do Janova. O mesiac neskôr ho objavila posádka inej lode medzi Azorskými ostrovmi a Portugalskom. Plachty mal roztrhané, loď bola v dobrom stave, ale bez námorníkov.

Zostal na nej celý náklad, peniaze, šperky, doklady, lodné kufre posádky, dokonca aj súdky s alkoholom – nič sa nestratilo. Posledný záznam v lodnom denníku pochádzal z 24. novembra. Loď pôsobila zvláštne – akoby ju ľudia opúšťali v zhone. Berlitz písal, že okná zadnej nadstavby boli zatlčené doskami a zakryté plachtou, na medenej obšívke pod čiarou ponoru boli dlhé hlboké jazvy, na zadnej časti záchranný čln.

Vyšetrovacia komisia nakoniec našla v lodnej zásobárni chlieb nakazený námeľom. A námeľ v chlebe vyvoláva u ľudí šialenstvo ba i smrť. Námorníci, kapitán s manželkou a dcérkou mohli v náhlom návale vyskákať do mora. Aj to je však iba hypotéza.

O pomoc nik nevolal

Záhadológovia vrátane Berlitza vytiahli aj niekoľko prípadov z 20. storočia. Začiatkom marca 1918 zmizla pri plavbe z Barbadosu do Norfolku vo Virgínii loď Cyclops s nákladom mangánu a 309 námorníkmi. Hoci mala vysielačku, o pomoc nevolala. Počasie, aspoň na pevnine, bolo dobré a takmer bezvetrie.

Vtedy sa jej stratou nikto veľmi nezaoberal, prebiehala vojna a mohla ju teda potopiť nemecká ponorka. Lenže po vojne sa zistilo, že tam žiadny podmorský lovec nečíhal. Neskôr však niektorí nemeckí agenti tvrdili, že umiestnili do nákladu časovanú bombu – to skutočne dokári nemeckého pôvodu v amerických prístavoch robili. Odborníci si myslia, že loď stroskotala v búrke, ktorá sa náhle objavila.

Čo sa stalo koncom roka 1872 s posádkou lode Mary Celeste nie je dodnes jasné. Na mori ju našli opustenú.
Čo sa stalo koncom roka 1872 s posádkou lode Mary Celeste nie je dodnes jasné. Na mori ju našli opustenú.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Aj loď Marine Sulphur Queen sa začiatkom februára 1963 stratila. Viezla síru z Beamontu v Texase do Norfolku vo Virgínii. Ani jej radista nevolal o pomoc. Opäť vzniklo niekoľko hypotéz o jej konci vrátane únosu Kubáncami. Vysvetlením mohla byť opäť búrka. Pozostalí po 39 námorníkoch zažalovali vlastníka lode s tým, že bola v žalostnom stave, a súd im dal za pravdu.

​Záhadológ Ivan Terrance Sanderson zasa písal o lietadle s amatérskym pilotom, ktoré v decembri 1970 odštartovalo z Bahám, dostalo sa do zvláštneho bieleho mraku a nakoniec pristálo na Floride o 20 minút skôr než obyčajne a s menšou spotrebou benzínu. Nepochybne prešlo časovou slučkou, niečím, čo je neznáme, tvrdil Sanderson.

Knihovník z Arizonskej národnej knižnice Lawrence David Kusche skúsil overiť fakty z Berlitzovej knihy. S pomocou Deborah Blouinovej pátral v archívoch amerického námorníctva a poisťovní. V knihe The Bermuda Triangle Mystery: Solved (Tajomstvo Bermudského trojuholníka: Vyriešené), vydanej v roku 1975, upozornil, že si Berlitz v mnohých prípadoch vymýšľal. Napríklad žiadny záchranný čln na lodi Mary Celeste nezostal, posádka ich všetky použila, a okná nikto nezatĺkol.

Niektoré udalosti, ktoré Berlitz popisoval, prebehli trochu inak, iné sa odohrali v Pacifiku a niektoré sú rozprávkami pre veľkých. „Legenda o Bermudskom trojuholníku je umelo vytvorená záhada,“ uviedol Kusche. Aj Sanderson si let časovou slučkou vymyslel, žiadny záznam neexistuje.

Sadzby sú v trojuholníku rovnaké ako inde

Zrejme najdôležitejším argumentom bola správa od svetoznámej poisťovne Lloyd v Londýne, ktorá poisťuje veľa lodí. Podľa nej nie je oblasť Bermudského trojuholníka nebezpečnejšia než iné miesta. Keby to tak bolo, musela by pre ňu stanoviť vyššie poisťovacie poplatky.

Rovnaký poplach by spustili aj ostatné poisťovne – nechceli by vyplácať značné odškodné. Ich vyšetrovatelia, ktorí sú veľmi pozorní, na nič mimoriadne neprišli. Takisto Pobrežná stráž USA, ktorá zabezpečuje záchranu stroskotaných posádok lodí a lietadiel, má podobné poznatky.

Pravdou však je, že v týchto miestach sa plaví veľa lodí, často amatérskych námorníkov, samozrejme menej skúsených. Okrem bežných leteckých liniek tam lieta aj mnoho amatérskych pilotov na malých strojoch. Je to známy turistický raj. A preto sa tam môže odohrávať viac záchranných akcií, navyše na očiach verejnosti.

Oblasť Bermudského trojuholníka nepatrí k pokojným moriam. Vyskytuje sa tam množstvo hurikánov a tornád a v noci môžu zmiesť malú loď alebo aj nízko letiace lietadlo. Styk teplého Golfského prúdu s chladným oceánskym, keď sa miešajú vodné masy s rozdielnou teplotou a slanosťou, vyvoláva mnoho neobvyklých javov, ako náhle hmly, vzdušné turbulencie a podobne.

Americká loď Cyclops zmizla bez stopy v marci 1918.
Americká loď Cyclops zmizla bez stopy v marci 1918.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Morské dno je tam veľmi členité. Blízko ostrovov a ostrovčekov plytké, ale ďalej veľmi hlboké, čoho dôkazom je niekoľko najhlbších vodných priekop na svete. Oceánológovia tiež našli podmorské vápencové útvary. Podmorské jaskyne a tunely môžu v čase prílivu a odlivu vyvolávať obrovské víry a aj štyridsaťmetrové vlny. Rovnako ich spôsobujú podmorské zemetrasenia a výbuchy podmorských vulkánov. Zosuvy dna zasa prinášajú vlny cunami vysoké až 70 metrov. Všetky tieto hrozné javy prichádzajú náhle, bez varovania. Pritom trosky stratených lodí a lietadiel sa vo veľkých hĺbkach ťažko hľadajú.

Severozápadne od Bermúd leží Sargasové more hlboké 5 000 až 7 000 metrov. Vyznačuje sa vysokou teplotou, stojatou vodou a vysokou salinitou, takže je takmer bez života. Napriek tomu do neho mieria úhory, aby sa vytreli. Veľké plochy pokrývajú riasy rodu Sargassum – podľa nich sa more aj volá. A tieto rasy a chaluhy sťažujú plavbu malých člnov. Často tam býva bezvetrie, takže plachetnice zostávali stáť celé dni. V noci býva vidieť akási žiara. O svietiacich pásoch dokonca referovala posádka Apolla 12, keď letela k Mesiacu – boli to posledné svetlá Zeme. Odborníci zatiaľ nenašli zhodné vysvetlenie – tento jav najskôr vyvoláva planktón či ryby alebo iná organická hmota.

V Bermudskom trojuholníku, rovnako ako v Diablovom mori pri juhovýchodnom Japonsku, zlyháva kompas. Ukazuje ku skutočnému, teda ku geografickému severnému pólu, nie k magnetickému ako všade inde. Spôsobuje to magnetická anomália.

Lenže ani tieto neobvyklé prírodné javy nemôžu vysvetliť všetky overené zmiznutia. Zrejme tam fungujú ešte ďalšie procesy, ktoré doteraz nepoznáme.

Môže za to metán?

V posledných rokoch sa vedci domnievajú, že tam môže vybuchovať metán alebo zemný plyn. Hydrát metánu leží na dne a v pevnom stave ho udržiava vysoký tlak vody. Občas sa nejaký kus tejto látky oddelí a stúpa k hladine. V dôsledku poklesu tlaku vody sa tento hydrát mení na plyn – a v okamihu, keď vypláva na hladinu, môže mať táto guľa priemer stovky metrov. Existenciu týchto procesov potvrdili austrálski geológovia a oceánológovia.

Keby nad takýmto miestom plávala loď, mohla by sa naraz potopiť – vďaka zníženej hustote vody. Alebo by sa metán, ktorý je na vzduchu veľmi horľavý, mohol vznietiť od elektrickej iskry na plavidle či cigarety námorníka.

Bermudský trojuholník tvorí oblasť v Atlantiku, približne ohraničená mestom Miami na Floride, Portorikom a Bermudami.
Bermudský trojuholník tvorí oblasť v Atlantiku, približne ohraničená mestom Miami na Floride, Portorikom a Bermudami.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Rovnako by dopadlo lietadlo, ktoré by vletelo do metánovej gule – jeho motory potrebujú kyslík, nie metán, a navyše by žiar mohol vyvolať výbuch. „Stretol som sa s niekoľkými ľuďmi z lodí, ktoré narazili na plyn a stratili vztlak,“ upozornil geológ Alan Judd z britskej univerzity v Sunderlande. „Loď klesla o jeden-dva metre, na jej potopenie tento jav nestačil.“

Juddov tím skúmal možnosť, že výbuchy metánu zničili asi 40 ropných plošín v moriach. V blízkosti Aberdeenu našiel v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vrak rybárskej lode. Vzhľadom na to, že jej trup nebol poškodený, neprevrátila sa, ale klesala dnom dolu, mohla za to metánová explózia. „Išla dolu ako kameň, ako by bola vo výťahovej šachte,“ poznamenal Judd.

Bermudský trojuholník skrýva ešte niekoľko záhad, na ktoré vedci nevedia odpovedať. Snahám záhadológov nájsť tam rôzne mimozemské príčiny alebo vplyvy inej fyziky chýba opodstatnenie – nemajú k nim nič iné, než svoje pocity a domnienky.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.