Maďari nechceli o Slovensko prísť: Nepoužijeme proti vám násilie, sľubovali a strieľali

„Keď som videl, ako pripevnili na mestský dom slovenskú zástavu, plakal som. A vezúc sa vlakom, nikde som nepočul maďarského slova. Ako by Duch Svätý vstúpil ešte i na nekresťanov, tak sa rozviazali slovenské jazyky,“ spomínal modranský evanjelický farár a autor textu Martinskej deklarácie Samuel Zoch na to, ako prežíval oficiálne prevzatie Trnavy, ako jedného z prvých slovenských miest, pod československú správu.

Bolo to 10. novembra 1918, no už o tri dni neskôr sa situácia zvrtla. Do mesta vtrhla maďarská jednotka, ktorá nie príliš početnú skupinu českých vojakov a žandárov premohla a mesto ovládla. Nezaobišlo sa to bez obetí na životoch ani bez represálií proti miestnym stúpencom nového štátu.

„Nezabudnem nikdy na to ponaučenie, ktoré z toho plynie: že keby sme sa opäť dostali do jedného štátu s našimi otročiteľmi, bolo by to také alebo ešte horšie ako dosiaľ,“ napísal Samuel Zoch.

Podobný pocit akejsi zmesi strachu a neistoty mal pred sto rokmi možno nejeden Slovák. Na viacerých miestach dochádzalo k násilnostiam a rabovaniu a vznikali rôzne miestne gardy, ktoré sa snažili zabezpečovať poriadok. Dovtedajší uhorský štátny aparát sa rúcal a nový československý sa vytváral veľmi pomaly.

Netrhajte sa od nás!

Hoci sa Slováci Martinskou deklaráciou vymanili zo zväzku s Uhorskom a prihlásili sa k československému štátu, stále nebolo jasné, aké veľké územie sa vlastne stane jeho súčasťou.

„Čechy a Morava mali svoje historické hranice, no na Slovensku mala byť historická hranica iba severná, to znamená hranica Uhorska. Južná historicky neexistovala, takže sa musela vytvoriť nová a o tej sa malo rozhodnúť na mierovej konferencii,“ hovorí pre HN historik Dušan Kováč.

Budapešti, reprezentovanej po revolúcii novou vládou Mihálya Károlyiho, pravdaže išlo o zachovanie integrity Uhorska. Obdobie, ktoré začiatku medzinárodnej mierovej konferencie predchádzalo, sa tak snažila maximálne využiť na to, aby odvrátila blížiacu sa hrozbu straty niektorých území. Medzi nimi aj takzvaného Felvidéku, čiže Hornej zeme, ako sa oblasť Slovenska dovtedy označovala.

Takzvaná Astrová revolúcia zmenila Uhorsko na republiku a do premiérskeho kresla vyniesla Mihálya Károlyiho (v strede).
Takzvaná Astrová revolúcia zmenila Uhorsko na republiku a do premiérskeho kresla vyniesla Mihálya Károlyiho (v strede).
Zdroj: Wikimedia Commons

​„Prv než sa odtrhnete od svojej starej vlasti, prv než by ste tu všetko poprevracali, oprobujte v dobrej svornosti žiť a pracovať s novou ľudovou vládou. Keď by ste potom videli, že neplníme naše sľuby, ešte budete mať čas odtrhnúť sa od nás; my naproti vám žiadneho násilia nepoužijeme,“ obracal sa Károlyi na nemaďarské národy Uhorska vo vyhlásení, ktoré v novembri 1918 uverejnili aj Slovenské noviny. Podobné apely však zostávali bez reakcie.

O prebratie moci sa pokúšala Slovenská národná rada. „Nemala však k dispozícii žiadnu ozbrojenú moc ani finančné prostriedky. Reálne mala dosah (nie však moc) na územie približne od Trnavy po Poprad a od Čadce po Šahy, kde podnecovala vznik miestnych rád a gárd. Martinské ústredie sa však súčasne usilovalo o zachovanie a ovládnutie jestvujúceho štátneho aparátu. Vznikalo tak dvojvládie,“ vysvetľuje v publikácii Dejiny Slovenska 1918 – 1945 historik Martin Pekár.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.