Revolúcia, ktorá nemusela byť nežná. Ako prebiehal November 1989

„Nevedel som si predstaviť, že by sa celý socialistický tábor rozsypal ako hlinený Golem, ktorému sa vyberie šém. Nevedel som si to predstaviť ešte ani v novembri 1989,“ zdôveril sa v knižnom rozhovore s Jánom Štrasserom aforista Tomáš Janovic. A pokračoval: „Keď som (v prvých dňoch revolúcie – pozn. red.) videl, že sa nenapĺňajú moje najtemnejšie predstavy, že sa nestrieľa, nezatýka, pýtal som sa sám seba: že by som sa dožil zázraku?“

No až keď najvyšší šéf ŠtB Alojz Lorenc sladkým hlasom oznámil do telefónu Mariánovi Labudovi, že mím Milan Sládek, emigrant súdený za trestný čin nedovoleného opustenia republiky, môže beztrestne prejsť československé hranice, Tomáš Janovic konečne uveril, že je to naozaj tak. Československo bolo po 41 rokoch opäť slobodné.

Koniec nehybnosti

21. august 1988. Na Václavskom námestí v Prahe sa schádza niekoľko tisíc ľudí, ktorí prišli na výzvu nezávislých iniciatív demonštrovať proti dvadsaťročnej okupácii Československa sovietskymi vojskami. Žiadajú ich odchod, ale aj zrušenie cenzúry, slobodné voľby, prepustenie politických väzňov a dodržiavanie ľudských práv.

Disident a filozof Milan Šimečka si do svojich zápiskov značí: „V Prahe sa skutočne konala na Václavskom námestí demonštrácia. Druhá po marcovej bratislavskej (Sviečkovej manifestácii – pozn. red.) a prvá po devätnástich rokoch. Súkromne zápasím s pocitom viny, že som tam nebol.“

​Keby napriek prísnemu dozoru zo strany režimu – a odporu k demonštráciám – prišiel, možno by aj on bol zbitý obuškami alebo zliaty ľadovou vodou. Proti zúčastneným viackrát zasiahli bezpečnostné zložky, raz aj veľmi brutálne, výsledkom čoho bolo viacero zranených a zatknutých, ako na svojom portáli píše Ústav pamäti národa.

V komunistických médiách sa rozbehla kampaň, v ktorej sa organizátori protestov biľagovali ako „stroskotanci z rokov 1968/1969 či protisocialistické skupiny opierajúce sa o hmotnú pomoc reakčných síl krajín NATO a najmä USA“. Denník Pravda na záver svojho úvodníka napísal: „Návrat k buržoáznym pomerom je pre našu spoločnosť neprijateľný. Je celkom vylúčený. Zdôrazňujeme to jednoznačne. Nech sa to komukoľvek nepáči.“

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.