Prvý slovenský hokejový majster sveta zahynul v lietadle, eštebáci tomu neverili

Nad kanálom La Manche sa prevaľuje hustá biela hmla. Píše sa 8. november 1948. Francúzsky pilot René de Narbonne sa dohaduje so svojimi pasažiermi, nepáči sa mu množstvo ťažkej batožiny. Nakoniec sa však prenajaté dvojmotorové lietadlo Beechcraft o 16:38 odlepí od dráhy parížskeho letiska Le Bourget.

Preťažený stroj s identifikačným označením F-BGAF a ôsmimi ľuďmi na palube sa vydáva na cestu do Londýna hoci im počasie vôbec nepraje. Vojnový hrdina Narbonne však prevážal odbojárov cez kanál už aj v horšom počasí...

O 17:39 sa ozýva dispečerom naposledy. Potom už lietadlo nikto nikdy nevidel. Rovnako, ako nevidel nikoho z šiestich československých hokejových reprezentantov, ktorí boli na palube a ktorí mierili do Anglicka na exhibičné turné.

Pre najznámejšieho z nich, tridsaťštyriročného Ladislava Trojáka – prvého slovenského majstra sveta, to pritom mala byť posledná akcia. Chcel sa vrhnúť na trénovanie. A zatiaľ čo on našiel chladný hrob na dne La Manche, pre jeho rodinu malo to najhoršie iba prísť. Ale pekne poporiadku.

Troják sa narodil 15. júna 1914 v Košiciach. „Strýko pochádzal z početnej rodiny, bolo ich celkom deväť detí,“ spomínal Ladislav Tekely. Otec Troják pracoval v neďalekej tehelni. Malý Ladislav si krátil chvíle na neďalekých rybníkoch. Potom už bol iba krok k hokeju.

Lietadlo Beechcraft 18, akým v osudný deň leteli československí hokejisti.
Lietadlo Beechcraft 18, akým v osudný deň leteli československí hokejisti.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V miestnom klube vyrástla z Trojáka ofenzívna hviezda. Prvýkrát dal o sebe muž s prezývkou Patrik poriadne vedieť v roku 1934. Dvadsaťročný útočník zaujal na turnaji Tatranský pohár obrancu LTC Jana Michálka. Ten po svojom návrate do Prahy šéfom opísal, že by stálo za to sa na nádejného hráča pozrieť.

Manažéri špičkového európskeho klubu LTC sadli do auta a vydali sa do Košíc. Troják ich svojimi výkonmi uchvátil, ale prestup sa zasekol. Otec Troják nechcel syna do Prahy pustiť, hokej považoval za zbytočnosť.

Päťkrát vyhral ligu

Mladý Ladislav si od 14 rokov privyrábal ťahaním vozíkov s tehlami. A v čase zájmu LTC mal vo fabrike dostať lepšiu prácu i vyšší plat. Chudobnej rodine, ktorá mala často na jedálnom lístku konské mäso, by sa ďalší príjem zišiel. Lenže Troják neodolal a 16. októbra 1934 zamieril do Prahy.

A už 21. novembra nastúpil na prvý reprezentačný zápas – ako prvý Slovák v československom národnom tíme. V hlavnom meste sa už potom usadil natrvalo, býval v Radlickej ulici v Prahe 5. Žiaril v LTC i v reprezentácii, cez deň robil ako účtovník v cukrovare.

„Ako chlapec som býval na Smíchove, takže som celý deň lietal po uliciach, aby som ho stretol. Bol to môj hrdina,“ priznal v roku 2011 pre Lidové noviny športový historik Miloslav Jenšík.

Troják bol prvým Slovákom v československej hokejovej reprezentácii i prvým slovenským majstrom sveta v histórii.
Troják bol prvým Slovákom v československej hokejovej reprezentácii i prvým slovenským majstrom sveta v histórii.
Zdroj: hockeyslovakia.sk

​S LTC vyhral Troják päťkrát ligu, rovnaký počet triumfov získal počas vojny v Českomoravskej lige. Krátko po príchode do slávneho klubu sa prepracoval dokonca do prvého útoku, na pravom krídle hral s Josefom Malečkom a Oldřichom Kučerom.

„Troják lietal ako blázon pozdĺž mantinelu hore a dole,“ opísal jeho štýl Vladimír Zábrodský, jeho neskorší spoluhráč.

Vrchol Trojákovej kariéry prišiel na šampionáte v Prahe 1947. Za Československo exceloval útok Stanislav Konopásek – Troják – Zábrodský. „Patrik“ sa nakoniec stal prvým slovenským majstrom sveta v histórii, prevzal si aj cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja.

Lenže potom prišiel február 1948 a zmena režimu. A komunisti chceli, aby vzorný reprezentant vstúpil do strany. Troják dlho odmietal, až vyhrážka, že ho nepustia na jesenné turné s reprezentáciou, ho prinútila podpísať. „Zaplatím príspevky, ale na schôdzach ma neuvidíte,“ kričal vtedy.

Turné vo Francúzsku a Anglicku malo byť pre tridsaťštyriročného Trojáka poslednou reprezentačnou akciou. „Pred odletom podpísal trénerskú zmluvu s poľským zväzom. Po návrate mal ísť do Varšavy,“ popisovala na webe košického hokeja neter Jolana Štempelová. Lenže problémy s anglickými vízami a náhoda posadili Trojáka do osudného lietadla.

Výsluchy a sledovanie ŠtB

Muž, ktorý nenávidel lži, po sebe zanechal manželku Leu a šesťročnú dcéru Janu. Pre už aj tak trpiacu rodinu nastali ťažké časy. Komunisti totiž neverili, že Troják a spol. havarovali. Rodinní príslušníci šiestich hráčov boli ako doma na výsluchoch ŠtB, prenasledovalo ich poníženie a perzekúcia. „Mysleli si, že odleteli niekam do Španielska,“ povedal v rozhovore pre Lidové noviny v roku 2016 ďalší bývalý reprezentant a ich spoluhráč Augustin Bubník.

Byt Trojákovcov je dňom i nocou sledovaný ŠtB. Lea Trojáková má problém zohnať prácu, musí predať manželove medaile či motocykel Jawa – odmenu za striebro z olympiády. Prácu jej dá až jeden odvážny známy, ktorý ju zamestnal ako upratovačku. Príkoria sa však nekončia. Rodina je nútene vysídlená z Prahy, dcéra Jana ešte v druhej triede dostala od súdruha riaditeľa facku za otcovu zradu. „Zaobchádzali s nimi ako s nepriateľmi režimu,“ opisoval Jenšík.

Hokejisti Augustin Bubník, Ladislav Troják a Bohumil Modrý na poslednej spoločnej fotografii. Vznikla 7. novembra v Paríži, deň pred tragédiou.
Hokejisti Augustin Bubník, Ladislav Troják a Bohumil Modrý na poslednej spoločnej fotografii. Vznikla 7. novembra v Paríži, deň pred tragédiou.
Zdroj: archív

​Komunisti dlho verili, že hokejisti sú za hranicami. Nepresvedčili ich ani informácie z Francúzska, že na jeseň 1949 vydal La Manche dve telá, z ktorých jedno je identifikované ako pilot Narbonne. Odškodnenie z Francúzska sa k Trojákovej manželke dostalo až v roku 1953. Po menovej reforme...

V apríli 1969 dcéra Jana opustila Československo. Mala to byť iba návšteva príbuzných v Clevelande. Nakoniec však v USA zostala natrvalo. Opakovane žiadala, aby československé úrady umožnili odísť aj jej matke. „Zakaždým jej to zamietli. Tak ju to rozrušilo, až ju ranila mŕtvica a ochrnula na polovicu tela. Až potom úrady povolili a odkázali: vzdajte sa oficiálne penzie a môžete vypadnúť,“ spomínala dcéra Jana v knihe Na oltári komunizmu...

 

HRÁČI, KTORÍ ZAHYNULI 8. 11. 1948 PRI LETECKEJ NEHODE NAD KANÁLOM LA MANCHE

Zdeněk Jarkovský (30) – brankár klubu I. ČLTK Praha, ČSR reprezentoval 7-krát, majster sveta 1947, strieborný medailista zo  ZOH 1948, majster Európy 1947 a 1948

Zdeněk Švarc (28) – obranca I. ČLTK Praha, ČSR reprezentoval dvakrát

Vilibald Šťovík (31) – obranca LTC Praha, ČSR reprezentoval 43-krát (3 góly), majster sveta 1947, strieborný medailista zo  ZOH 1948, majster Európy 1947 a 1948

Miloslav Pokorný (22) – v obranca ATK Praha, ČSR reprezentoval 19-krát (4 góly), majster sveta 1947, strieborný medailista zo  ZOH 1948, majster Európy 1947 a 1948

Ladislav Troják (34) – útočník LTC Praha, ČSR reprezentoval 75-krát (37 gólov), majster sveta 1947, bronzový medailista z MS 1938, strieborný medailista zo  ZOH 1948, majster Európy 1947 a 1948

Karel Stibor (24) – útočník LTC Praha, ČSR reprezentoval 23-krát (14 gólov), majster sveta 1947, strieborný medailista zo  ZOH 1948, majster Európy 1947 a 1948

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.