Musí to ísť aj bez vody a bez peny. Elektrický holiaci strojček sa zrodil aj vďaka vyvrtnutému členku

História holenia siaha podľa archeologických nálezov až do kamennej doby a hladká tvár sa stala módou už napríklad počas vládnutia Alexandra Veľkého. Muži sa snažili zbavovať svojich fúzov rôznymi spôsobmi, napríklad si ich vytrhávali pomocou mušlí, odierali sa pemzou a významným pokrokom bolo používanie britvy a žiletky. Ako zmäkčovadlá sa používali pred holiacou penou rôzne oleje.

Asi najrevolučnejším vynálezom na poli holenia bol však elektrický holiaci strojček. Vynález, ktorý mužom umožnil holiť sa bez použitia vody a peny, si dal patentovať 6. novembra 1928 penzionovaný dôstojník americkej armády Jacob Schick.

Tento rodák z Ottumwy v štáte Iowa (narodil sa 16. septembra 1877) prejavoval manažérske a novátorské sklony už v detstve a vo svojich šestnástich rokoch už dozeral na stavbu železnice, ktorá viedla do bane jeho otca v Novom Mexiku. Ako 20-ročný ale narukoval do armády, s ktorou potom spojil veľkú časť svojho života. Osud ho zavial napríklad na Filipíny, kde však ochorel na úplavicu. Po návrate do Spojených štátov mu lekári odporučili pobyt v chladnejšom podnebí, a tak sa Schick nechal preveliť na Aljašku.

Mal dvadsaťtri keď sa prvýkrát rozhodol skončiť v armáde a vydal sa na dráhu zlatokopa. Ryžovaniu zlata sa venoval na Aljaške a v Britskej Kolumbii. Na jednej z výprav si vyvrtol členok a úraz ho na nejaký čas pripútal na lôžko. Vo veľkých mrazoch bolo preňho veľmi ťažké a nepríjemné sa holiť. Keďže mal dosť času, začal rozmýšľať, ako to urobiť, aby sa muž mohol oholiť bez použitia vody a peny.

Nakoniec zostrojil primitívny strojček s holiacou hlavou poháňaný externým motorom. Prístroj, ktorý bolo treba pri používaní držať obomi rukami, poslal rôznym firmám a továrňam. Tie ho ale odmietli a Schick, ktorý prvé prototypy strojčekov rozdal svojim známym, sa vrátil do armády. Istý čas pracoval na americkej ambasáde v Londýne, lenže holiace strojčeky ho nenechávali pokojným a v roku 1919 armádu opustil definitívne.

Patentové listiny Jacoba Schicka. Vľavo je holiaci strojček, ktorý si dal patentovať v novembri 1928, vpravo už zdokonalený elektrický z mája 1930.
Patentové listiny Jacoba Schicka. Vľavo je holiaci strojček, ktorý si dal patentovať v novembri 1928, vpravo už zdokonalený elektrický z mája 1930.
Zdroj: patents.google.com

​Jeho prvým úspešným vynálezom bol ručný holiaci strojček so zásobníkom žiletiek, ktoré sa bez problémov dali vymeniť. Schick neskôr priznal, že inšpiráciou pre tento typ strojčeka mu bola obyčajná „opakovačka“. Treba ale pripomenúť, že holiaci strojček s vymeniteľnými čepieľkami si nechal patentovať už na začiatku 20. storočia americký obchodný cestujúci King Camp Gillette.

​Schickov prvý strojček sa celkom dobre predával, ale vynálezcu stále lákalo holenie „za sucha“. Vrátil sa teda k svojmu pôvodnému vynálezu, ktorý sa začal predávať v roku 1929. Podnikanie ale viazlo a Schickovci museli napríklad založiť vlastný dom, aby ich podnik prežil.

V roku 1930 sa ale karta obrátila, pretože Schickovi sa podarilo konečne vyrobiť elektrický holiaci strojček, ktorý sa držal v jednej ruke a ktorý sa už podobal dnešným moderným strojčekom. O dva roky neskôr už bol z vynálezcu milionár.

Jacob Schick sa potom presťahoval do Kanady. Existujú dve verzie tohto jeho prekvapujúceho kroku: podľa niektorých špekulácií sa tak stalo po záujme kongresovej komisie pre daňové úniky o jeho spoločnosti, sám Schick ale tvrdil, že do Kanady odišiel kvôli zdravotným komplikáciám.

Dobová reklama na jeden z prvých Schickových elektrických holiacich strojčekov.
Dobová reklama na jeden z prvých Schickových elektrických holiacich strojčekov.
Zdroj: of-md.com

​V Kanade 3. júla 1937 napokon aj zomrel v dôsledku komplikácií spojených s operáciou obličiek. Pochovali ho v Montreale. Zanechal po sebe manželku Florence a dve dcéry. Okrem holiacich strojčekov si počas života nechal patentovať napríklad aj strúhadlo na ceruzky alebo špeciálnu loď na plavbu po plytčine.

Schickovu firmu, ktorá v priebehu rokov menila názov až na Schick Safety Razor Company, kúpila v roku 1970 spoločnosť Warner-Lambert. Potom niekoľkokrát zmenila majiteľa a dnes patrí značka Schick do koncernu Edgewell.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.