Skutočná tvár prvej republiky: Patrila k európskej elite, zápasila však aj s korupciou a drogami

Zrodila sa na troskách Rakúsko-Uhorska a už krátko po vojne patrila k európskej elite. Právom. Nič to však nemení na tom, že prvá Československá republika nebola rajom na zemi a (rovnako ako my dnes), zápasila s korupciou, ale aj drogami. Prinášame vám portrét prvej republiky bez ružového filtra spomienkového optimizmu.

„Bože, keď píšem o tom československom štáte, tak mi to vždy prichádza ako nejaká halucinácia,“ zaznačil si v roku 1918 do svojho diára slovenský politik, národohospodár a signatár Martinskej deklarácie Kornel Stodola.

Nečudo. To, čo českí a slovenskí národovci desaťročia vnímali ako nezrealizovateľnú utópiu, zrazu rešpektoval celý svet ako zvrchovaný štát. Snívanie sa skončilo. A začali sa problémy.

Nielen „tatíček“

Prvá československá republika nemala práve závideniahodnú štartovaciu pozíciu. Ťažkopádne dedičstvo monarchie, krvavo-ničivé dedičstvo prvej svetovej vojny, chaos každodennosti. O to, že mladučký štát držal pohromade a do veľkej miery ho tvarovali aj čistokrvné ideály, sa – ako vieme – zaslúžil najmä jeho prvý prezident, Tomáš Garrigue Masaryk.

​Až osvietensky vzdelaného muža so slovensko-nemecko-českými koreňmi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny už ako šesťdesiatnik postavil do čela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, si ľudia prirodzene vážili a deti vychovávali v úcte k nemu. A tá spontánne prechádzala do náklonnosti, až istej mytologizácie.

Dobre to ilustruje aj báseň, ktorá sa aj po takmer osemdesiatich rokoch v hlave vynorila dnes už 96-ročnému generálovi Milanovi Píkovi: „Tatíček, starý náš, šedivú hlavu máš, pokiaľ ty si medzi nami, dosiaľ dobre bude s nami.“

Významný český publicista, autor literatúry faktu Pavel Kosatík a scenárista filmu Hovory s TGM však vo svojej novej knihe Iný TGM dosť radikálne prekresľuje tento „tatíčkovský“ obraz Masaryka.

Tatíčkovský kult mal v období prvej republiky rôzne podoby.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​​​​​​​​Dnes sa napríklad len ťažko verí tomu, že pomery prvej republiky boli natoľko demokratické, že prezident a už vyše 70-ročný pán bežne chodieval pešo z Pražského hradu až na Vinohrady na pravidelné debatné stretnutia s mladými intelektuálmi, takzvanými pátečníkmi, navyše s medzizastávkou u svojej intímnej priateľky Oldry Sedlmayerovej. Pravdaže, v tej dobe bol už vdovcom.

Podľa Pavla Kosatíka bol však prezident podľa neho tiež o niečo horší politik, než sa často myslí.

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.