Česi a Slováci v novej republike ešte dlho platili peniazmi bývalej monarchie

Na svoje prvé bankovky si obyvatelia prvej Československej republiky museli počkať. Novovzniknutá republika nemala štátnu banku a tak v novembri zriadené ministerstvo financií rozhodlo, že v obehu ostanú rakúsko-uhorské mince a bankovky. Prvými štátovkami, ktoré niesli znaky novej republiky, tak mohli ľudia platiť až o niekoľko mesiacov neskôr.

Rakúsko-uhorské mince novej korunovej meny boli podľa Martina Chmelíka z kremnického Múzea mincí a medailí v obehu od roku 1892, bankovky postupne od roku 1900.

V roku 1918 mali byť teoreticky v obehu všetky druhy mincí. Počas vojny si však ľudia odložili zlaté a strieborné mince a dokonca sa sťahovali aj menšie nominály razené z niklu a medi. V obehu ostali len mince z menej hodnotných kovov, ktoré boli v obehu až do roku 1921 a netýkala sa ich ani následná menová reforma. Pre nedostatok mincí tak boli ešte počas vojny dotlačené jedno- a dvojkorunové bankovky.

Keďže Československo patrilo k najvýznamnejším častiam monarchie, krajine hrozila veľká inflácia. Pre príklad uvádza, že bankovku v hodnote 10 000 korún vtedajšie ministerstvo zakázalo. Na rad prišla prvá menová reforma, o ktorú sa v roku 1919 hlavnou mierou pričinil minister financií Alois Rašín.

Obiehajúce rakúsko-uhorské bankovky sa rozhodli okolkovať. Kolkovanie trvalo dva týždne a sprevádzalo ho niekoľko opatrení ako uzavretie hraníc a poštového styku či zákaz vkladov a výberov peňazí v bankách. Kolkom však chýbali ochranné prvky a tak sa veľmi rýchlo rozmohlo ich falšovanie.

Okolkovaná rakúsko-uhorská dvadsaťkorunáčka, ktorou sa platilo v Československu po vzniku republiky.
Okolkovaná rakúsko-uhorská dvadsaťkorunáčka, ktorou sa platilo v Československu po vzniku republiky.
Zdroj: Wikimedia Commons

​„K dnešnému dňu poznáme okolo 150 typov kolkov, falšovateľských dielní bolo skutočne veľa,“ podotkol Chmelík.

Kolkovanie malo byť dočasné a staré bankovky mali nahradiť nové. „Problém bol v tom, že Československo nemalo národnú banku, ktorá by bola emitentom bankoviek. Preto prvé papierové platidlá emitoval Bankový úrad ministerstva financií a volajú sa štátovky,“ vysvetlil Chmelík. Takisto chýbala tlačiareň cenín a kvalitní tvorcovia bankoviek.

​Napriek tomu prišla prvá emisia československých štátoviek už v roku 1919. Verejnosť ju pozná najmä vďaka rukopisu jedného z vtedajších najslávnejších umelcov Alfonsa Muchu, ktorý napríklad na prvú československú stokorunovú bankovku zakomponoval aj podobu svojej manželky. Prvá emisia síce bola podľa Chmelíka po výtvarnej stránke veľmi hodnotná, ale chýbali jej ochranné prvky. Nastalo jej okamžité falšovanie a to najmä vyšších nominálov.

Čo je podľa Chmelíka pri tejto prvej emisii raritné, že v tom čase ešte nebol uznaný ani štátny znak, použité boli rôzne variácie štátnych symbolov Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska. Tlačené boli v šiestich tlačiarňach. Štátovka v hodnote 1000 korún bola tlačená v Amerike, čo už na prvý pohľad naznačuje aj jej vzhľad. Išlo o motív bankovky pôvodne určený pre Banque de France, ktorá objednávku v dôsledku konca vojny zrušila.

Desaťkorunová československá štátovka z roku 1919.
Desaťkorunová československá štátovka z roku 1919.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Najvzácnejšou československou bankovkou vôbec je štátovka v hodnote päťtisíc korún. „V múzeu ju nemáme, nachádza sa vo verejných a súkromných zbierkach v Čechách, na Slovensku a v zahraničí. Tlačená bola v rakúskej tlačiarni, kde sa tlačili aj rakúsko-uhorské bankovky. S jej vzhľadom sa veľmi nenatrápili, použili motív rakúsko-uhorskej bankovky v hodnote 10 000 korún z roku 1918,“ priblížil Chmelík.

V roku 1920 nahradila prvú emisia druhá, so slávnou stokorunáčkou opäť z dielne Alfonsa Muchu, kedy sa začala tradícia zelených stokorunáčiek. Druhá emisia štátoviek mala viac ochranných prvkov.

V roku 1926 bola zriadená Národná banka československá, ktorá bola poverená správou meny a vydávaním bankoviek. Rok nato začala fungovať aj tlačiareň cenín v Prahe, ktorá tlačila všetky československé bankovky. Tlačiareň dokonale zvládla techniku Orlovej pestrotlače, využila ju netradičným spôsobom na štátnom znaku a rastlinnom dekóre nových 100- a 1000-korunových bankovkách.

Slávna československá stokorunáčka z druhej emisie štátoviek vyšla z dielne Alfonsa Muchu.
Slávna československá stokorunáčka z druhej emisie štátoviek vyšla z dielne Alfonsa Muchu.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Podľa Chmelíka boli tieto bankovky vysoko umelecky hodnotené, ich tvorcom bol Max Švabinský. „Tisíckorunáčka z tohto obdobia získala dokonca v roku 1937 na svetovej výstave v Paríži ocenenie,“ dodal. Tieto bankovky platili až do zániku prvej spoločnej republiky.

Prvé československé mince sa začali v kremnickej mincovni raziť až v roku 1921. Autorom prvej československej koruny bol významný český sochár a medailér Otakar Španiel. Do obehu sa dostala v roku 1922. Na Slovensku platila do 31. mája 1941 a v obnovenej ČSR do 31. mája 1947. Na líci bol malý štátny znak, nápis Československá republika a letopočet. Na rube kľačiaca žena so snopom obilia a číslicou 1.

Československá korunová minca platila v obnovenej republike ešte dva roky po druhej svetovej vojne.
Československá korunová minca platila v obnovenej republike ešte dva roky po druhej svetovej vojne.
Zdroj: Wikimedia Commons