S Československom prišlo na Podkarpatskú Rus 20. storočie, nový štát ale Rusínov aj sklamal

Bola to akási romantická časť Československa, jeho takpovediac exotický, ba priam rozprávkový „Ďaleký východ“. Aspoň tak ju v období takzvanej prvej republiky mnohí videli.

„V tomto kraji kopců na kopcích a roklí v roklích, kde se v tlejícím soumraku pralesů rodí prameny a umírají prastaré javory, jsou posud začarovaná místa, odkud se ještě nikdy nedostal ani jelen, ani medvěd, ani člověk,“ opisoval tento kraj vo svojom románe Nikola Šuhaj loupežník český spisovateľ Ivan Olbracht.

Podkarpatská Rus, ležiaca v najvýchodnejšom cípe medzivojnového Československa, síce historicky nepatrila ani k Slovensku a tobôž k Čechám a Morave, napriek tomu sa po rozpade Rakúsko-Uhorska stala súčasťou novej republiky. O tom, že sa tak stane, sa rozhodovalo v posledných mesiacoch prvej svetovej vojny a záujem o toto spojenie bol obojstranný.

„Z mocensko-politického a bezpečnostného hľadiska to museli aj skeptici akceptovať ako správne rozhodnutie. Stali sme sa aspoň na chvíľu stredoeurópskou veľmocou, rozšírili sme si slovanské zázemie – v tom čase u nás žili viac než tri milióny Nemcov – a získali za suseda Rumunsko, ktoré bolo naším spojencom v zápase proti v tom čase rozpínavým Maďarom,“ povedal pred časom pre HN historik Peter Švorc.

Rusíni zase videli v začlenení do nového štátu nádej na zlepšenie svojej situácie.

Zaostalosť, bieda, rozvrat

Rovnako ako Slováci, žili pred sto rokmi Rusíni z podkarpatského územia ešte stále v maďarskom područí a dá sa povedať, že mimo záujmu vládnych činiteľov. Aspoň čo sa týka rozvoja tohto regiónu a investovania doň. To isté platí aj o šľachtických rodoch, ktoré tam vlastnili majetky. Navyše, aj to málo, čo ľudia mali, zobrala prvá svetová vojna, ktorá v oblasti istý čas zúrila v plnej sile.

„Bola tam stáročná zaostalosť, obrovská bieda a rozvrat. Treba si uvedomiť, že Podkarpatsko bolo tri roky miestom vojenských operácií. Po druhé, pozrite sa, aká bola maďarská politika na tomto území. Až 68 percent Rusínov starších ako 15 rokov bolo negramotných, neexistovala tu stredná vrstva, meštianstvo, ako to bolo sčasti na Slovensku a v Čechách. Tí ľudia žili tak, aby vôbec prežili,“ ozrejmuje dobové reálie pre HN predseda Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Ján Lipinský.

Uhorská Rus, ako sa v tom čase toto územie označovalo, nemala s výnimkou soľných ložísk prakticky žiadne surovinové zdroje, cestná a železničná sieť bola vybudovaná minimálne, takže o rozvoji miestneho priemyslu nemohla byť reč. Väčšina obyvateľstva sa teda živila poľnohospodárstvom. „Problém bol však v tom, že Rusíni obývali severné hornaté časti územia, kde bolo viac lesa ako ornej pôdy. A na tej hospodárili tradičným trojpoľným spôsobom. Umelé hnojivá boli pre nich neprístupné, nehovoriac o modernej poľnohospodárskej technike,“ zdôrazňuje historik.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.