Klinická smrť Československa: Zmrzačená druhá republika sa mohla ťažko udržať

Keď Adolf Hitler v roku 1938 kreslil na mapu novú hranicu medzi svojou ríšou a Československom, veľmi dobre vedel, čo robí. A keď mu potom v Mníchove jeho plán odobrili podpismi taliansky diktátor spolu s britským a francúzskym premiérom, mohol si spokojne mädliť ruky. Spolu s pohraničnými oblasťami mu totiž nielenže padla do lona tučná korisť, ale pretrhnutím ekonomických väzieb suseda aj hospodársky paralyzoval.

Československo stratilo vplyvom mníchovských a neskorších viedenských verdiktov tretinu svojho územia, na ktorom bolo sústredených 40 percent priemyselnej kapacity štátu, kde sa vytváralo približne 35 percent národného dôchodku, boli tam významné nerastné zdroje a tiež rozsiahla potravinová základňa. Doslova v troskách sa ocitla dopravná infraštruktúra a Nemeckom nepovšimnuté nezostali ani zlaté rezervy národnej banky.

Zlomená chrbtica hospodárstva

Pri určovaní pomníchovských hraníc sa Hitlerovi podarilo dokonale narušiť prakticky celú dopravnú sieť československého štátu. „Infraštruktúra je chrbtovou kosťou každého hospodárstva a tá po Mníchove utrpela najviac,“ hovorí pre HN historik Miroslav Sabol.

Nešlo iba o preťatie spojenia medzi pohraničím a vnútrozemím. Z pôvodných 14-tisíc kilometrov železničných tratí sa viac než päťtisíc zo dňa na deň ocitlo v cudzom štáte. Komplikovalo to jednak nákladnú dopravu, ale aj osobnú. Napríklad železničná trať z Prahy do Bratislavy prechádzala až deväťkrát cez odtrhnuté územia. Okrem samotných tratí sa zábor dotkol aj vozidlového parku železníc, pretože Československo muselo Nemecku odovzdať 887 parných a 154 motorových rušňov a takmer 30-tisíc vagónov.

Podľa historika však aj v tomto prípade platí, že všetko zlé je na niečo dobré. „Obmedzenie prevádzky železníc dalo podnet na rozvoj autobusovej dopravy, ktorá dovtedy stagnovala. Ľudia ju začali vo veľkom využívať, pretože v niektorých prípadoch to bola jediná možnosť dopravy,“ vysvetľuje.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.