Mohli sme poraziť Hitlera? Čo by sa stalo, keby sa Československo bránilo proti Nemecku

Armáda je už týždeň zmobilizovaná, v zbrani je viac než milión mužov, odhodlaných brániť republiku pred Hitlerom. Je piatok 30. septembra 1938 a obyvatelia Československa s napätím čakajú, čo prinesú najbližšie hodiny a dni. Už vedia, že predstavitelia štyroch veľmocí sa v noci v Mníchove dohodli a svojimi podpismi potvrdili zmluvu, podľa ktorej musí Československá republika odstúpiť Nemeckej ríši svoje pohraničné územia. Všetky zraky sa teraz upierajú na Prahu. Aký postoj zaujme prezident Edvard Beneš a vláda na čele s generálom Janom Syrovým?

Dnes vieme, ako to dopadlo, že Československo diktát prijalo. Skúsme však prehodiť výhybku dejín. Čo by sa stalo, keby československá vláda odmietla prijať podmienky stanovené Mníchovskou dohodou? Ako by postupoval Hitler? Nasledoval by vojenský útok na Československo? S akým výsledkom? A aký postoj by zaujali spojenci?

Nie je armáda ako armáda

Po všeobecnej mobilizácii bolo na konci septembra 1938 so zbraňou v ruke odhodlaných brániť Československo 1 280 000 mužov. Keď vláda prijala podmienky Mníchovskej dohody, mnohí opúšťali pohraničie a pevnosti s hnevom a so slzami v očiach.

„My sme boli hrdí na to, že v tejto armáde slúžime. Na ten konflikt sme boli pripravení a myslím si, že naša armáda bola dobre vyzbrojená a dobre pripravená,“ spomínal v roku 2011 v dokumente Českej televízie dnes už nebohý armádny generál Tomáš Sedláček, ktorý bol na jeseň 1938 poručíkom delostrelectva a so svojou jednotkou bol pripravený brániť republiku na severe Čiech.

Odhodlanie a vysoká bojová morálka boli v tom čase jednou zo silných stránok československej armády. Tradovalo sa o nej tiež, že patrí k najmodernejším ozbrojeným silám v Európe. Nádej na úspešnú obranu pred agresorom, najmä vo verejnosti, vzbudzoval aj systém pohraničného opevnenia. Aká bola realita?

Ťažké a ľahké pevnosti Československo síce malo, na jeseň 1938 však rozhodne nie je možné hovoriť o ucelenom systéme opevnenia. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1936 a v čase vrcholiacej sudetskej krízy bolo v pohraničí i vo vnútrozemí vybudovaných a čiastočne vyzbrojených 260 ťažkých a 9 630 ľahkých objektov. Celý systém mal byť dokončený v roku 1946.

Pokiaľ ide o výzbroj, záleží na uhle, z akého sa na československú armádu z roku 1938 pozeráme. „Ak ju porovnáme s poľskou, rumunskou alebo juhoslovanskou, tak sa dá povedať, že bola relatívne moderná. S nemeckou sa však porovnávať nemohla,“ povedal pre HN český vojenský historik Pavel Šrámek.

Wehrmacht bol podľa jeho slov totiž v prvom rade armádou útočnou, stavanou na to, aby obsadzovala a okupovala cudzie územia. Naša armáda bola, naopak, zameraná na obranu.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.