Nemecká vzducholoď Graf Zeppelin II ukončila éru majestátnych vzdušných korábov, ktoré pred druhou svetovou vojnou ponúkali cestujúcim pohodlný a na svoju dobu aj rýchly spôsob dopravy medzi kontinentmi.
Po katastrofe sesterského Hindenburga v máji 1937 sa síce ešte dočkala dokončenia a 14. septembra 1938 aj prvého letu, cestujúcich však nikdy na svojej palube neprivítala. Namiesto toho slúžila hitlerovskej propagande a krátko tiež na vojenské účely.
Počas svojej krátkej služby, ktorú tvorili iba tri desiatky letov a skončila sa v auguste 1939 tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, zavítal Graf Zeppelin II aj nad niekdajšie československé územie, ktoré po Mníchove pripadlo Nemecku. Trinásteho augusta 1939 pristál na letisku v Chebe (vtedy nesúcom meno Eger), kam sa na najväčší lietajúci stroj všetkých čias prišlo pozrieť 120-tisíc ľudí.
Nad Nemeckom zabrané Sudety pritom druhé plavidlo pomenované po priekopníkovi vzducholodí grófovi Ferdinandovi von Zeppelinovi zavítalo už skôr. Začiatkom decembra 1938 podnikol vzdušný koráb propagačný let, koordinovaný s návštevou Adolfa Hitlera v Liberci. „Všetci obyvatelia boli šťastní, že mohli vidieť zázračné dielo nemeckej techniky,“ napísal kronikár v Hornej Planej, nad ktorou vtedy vzducholoď tiež preletela.
Zaujímavou epizódou v krátkej histórii lode Graf Zeppelin II bola dvojdňová misia na začiatku augusta 1939, pri ktorej poslúžila ako základňa pre prístroje, ktoré skúmali britský radarový systém. Let, ktorý meral viac než štyritisíc kilometrov, ale príliš nových informácií nepriniesol.
Od konca leta 1939 vzducholoď čakala v hangári vo Frankfurte nad Mohanom na ďalšie využitie, namiesto toho ale prišiel potupný koniec, keď ju v apríli 1940 rozrezali a hliník z jej konštrukcie použili pre letecký priemysel.
Okrem blížiacej sa vojny, kvôli ktorej už Graf Zeppelin II 26. augusta 1939 nevyrazil na plánovanú cestu do Königsbergu, spečatil jeho osud aj problém s nosným plynom. Balóny vo vnútri cigarovej konštrukcie boli totiž naplnené vysoko horľavým vodíkom, ktorý prispel ku skaze Hindenburga a za ktorý nemali v Nemecku náhradu. Spojené štáty síce pod dojmom ohnivého pekla, pri ktorom zomrelo 36 ľudí, uvažovali o zrušení embarga na vývoz hélia, po nemeckom anšluse Rakúska však od týchto plánov upustili.
Graf Zeppelin II, ktorého stavba sa začala v júni 1936, tak od ríšskeho ministerstva letectva nikdy nedostal povolenie voziť pasažierov. Okrem propagandistických letov slúžil aj na skúšky rôznych prístrojov a príležitostne vozil aj poštu. Celkovo vzducholoď strávila vo vzduchu iba štyri stovky hodín a nalietala 36 500 kilometrov. Výrazne menej než jej rovnomenná predchodkyňa, ktorá lietala takmer desať rokov.
Prvá vzducholoď nesúca meno tvrdohlavého šľachtica, ktorý vzdušných obrov s pevnou kostrou začiatkom 20. storočia doslova vydupal zo zeme, začala lietať v roku 1928. Sprvu lietala najmä príležitostne (v auguste 1929 napríklad obletela svet, o dva roky neskôr zamierila nad Arktídu), od roku 1932 ju ale už nasadili na linku z Nemecka do Brazílie. Na nej prepravovala v letnej sezóne nasledujúcich päť rokov cestujúcich - až do katastrofy Hindenburga, po ktorej ju poslali do výslužby.