Brutálna vražda, ktorá sa stala na konci deväťdesiatych rokov v Prahe, sa zapísala do dejín kriminalistiky. Nájsť vraha sa vyšetrovateľom podarilo aj vďaka škatuli zánovných kachličiek, ktorá poslúžila ako záťaž pre potopenie tela. Detaily neobvyklého prípadu opísal na prednáške v Múzeu polície vyšetrovateľ Josef Lottes.
Všetko sa začalo 30. októbra 1999, keď bezdomovci v Prahe prehľadávali kontajnery a hľadali jedlo alebo niečo zaujímavé. Zaujalo ich modré igelitové vrece na odpadky. Otvorili ho a prišiel šok. "Vnútri bolo torzo mužského tela. Po rozbalení sa zistilo, že telo je bez hlavy, končatín, a má oddelený penis. Strašné," vykreslil kriminalista Lottes.
O náleze sa policajti dozvedeli vďaka telefonátu z reštaurácie Radhošť. Volal personál, na ktorý sa bezdomovci obrátili. Okamžite sa rozbehlo pátranie. Najprv v okolitých uliciach. A skutočne vo dvoch kontajneroch ležali ďalšie modré igelitové vrecia.
"V prvom vreci sa nachádzalo pánske kompletné oblečenie vrátane spodnej bielizne, v druhom sa potom našla odrezaná pravá dolná končatina s chodidlom, oddelená v kolene, ďalej potom pravá ruka oddelená v ramene bez dlane a prstov," opísal kriminalista.
Zuby ako od kováča z Ukrajiny
Súdna pitva potvrdila, že všetky časti patria k jednému telu. Obeťou vraždy bol muž, zhruba tridsaťpäťročný, vysoký 185 centimetrov, s jazvou po apendixe. Jeho identitu však policajti nepoznali a nemali sa čoho chytiť. "Kriminalistika nie je len o vedných odboroch, ale aj o náhodách," vykreslil ďalšie dianie Lottes. Tretieho novembra našiel rybár vo Vltave neďaleko Hlávkovho mosta ďalšiu časť tela, zabalenú v plátenej taške Marlboro. Bola to hlava. "Boli tam tri zuby zo žltého kovu, spodné rezáky," spomína Lottes.
Taška bola zaťažená balíkom obkladových dlaždíc v originálnom balení. A práve táto stopa nakoniec pomohla usvedčiť páchateľa. Trvalo však viac ako dva roky, než sa dostala k slovu.
Nájdená hlava bola tak zdevastovaná, že keď policajti chceli zverejniť portrét a požiadať o pomoc s identifikáciou verejnosť, museli podobu výrazne upraviť. Zásadný pre nich však bol chrup. Zlaté zuby, urobené veľmi neprofesionálne, vtedy vyšetrovatelia s trochou nadsádzky komentovali tak, že vyzerajú, ako by ich robil nejaký kováč na Ukrajine. Neboli ďaleko od pravdy. Experti v odbore zubnej medicíny potvrdili, že ide o fazetové náhrady, aké sa robia v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a v Mongolsku. Kriminalisti teda začali pátrať na cudzineckej polícii a v zahraničí.
Nezvestný podnikateľ z Kirgizska
Pomoc prišla z databázy nezvestných osôb, ktorú vedie Interpol. Popis sedel na tridsaťpäťročného Sergeja Ovčinikova z Kirgizska. Odcestoval do Česka za účelom podnikania, prestal však komunikovať s manželkou a tá nahlásila jeho zmiznutie.
Kým českí policajti dúfali, že manželka mŕtveho okamžite identifikuje a oni budú môcť vyraziť po horúcej stope, kirgizské úrady sa k vyšetrovaniu stavali laxnejšie. Až v októbri 2000 poslali do Česka správu, že manželka mŕtveho identifikovala, a ďalší polrok si Lottes s kolegami počkali na trochu obšírnejšiu, ale stále nedostatočnú správu s čiastočnými výpoveďami svedkov.
Až po zásahu zastupiteľského úradu v Kazachstane sa podarilo nájsť s policajtmi v Kirgizsku spoločnú reč a českí policajti dostali informácie, o ktoré toľko stáli. To sa už písal rok 2002 a od vraždy ubehlo dva a pol roka. "Z materiálu vyplynulo, že poškodený vycestoval do Prahy na účely založenia vlastnej firmy, a vyvážal čiastku približne 18-tisíc amerických dolárov. Ďalej viezol väčšie množstvo rôznych odevov na predaj. Do Prahy pricestoval s istým Maminom a jeho manželkou Akulov," opísal Lottes.
Ovčinikov sa s Maminom, jeho ženou a tiež jeho synom Timurom ubytovali v byte pri pražskej Flore. Akulová sa však po pár dňoch vrátila späť do vlasti, vraj kvôli zdravotným problémom. Pátranie po tom, kde presne všetci pred vraždou žili, zaviedlo policajtov do Říčan. Podľa záznamov cudzineckej polície práve tam bývala žena, u ktorej mal Mamin hlásenú firmu. Bohužiaľ sa ukázalo, že Mamin ani nikto ďalší zo štvorčlennej skupiny u nej nebýval. Pani si prihlasovaním cudzincov iba privyrábala k dôchodku. "Keď sme to potom zisťovali, tak sme išli do kolien, pretože u nej v tom dvojizbovom byte bolo prihlásených niekoľko sto cudzincov," spomenul kriminalista na jednu z ďalších komplikácií pri vyšetrovaní.
Dôkazy by boli, ale podozrivý zmizol
Bydlisko a pohyb kirgizskej štvorice kriminalisti predsa len vypátrali, bolo však už neskoro. Byt na Luxemburskej ulici v Prahe 3, ktorý mali prenajatý, bol v tom čase už prázdny, vyprataný, a tiež novo vymaľovaný. Nádej, že by tu mohli zostať stopy po zločine, sa kriminalistom rozplynula. Predsa len ich však v byte niečo zaujalo. V kúpeľni boli inštalované rovnaké kachličky ako tie, ktoré sa našli v taške s hlavou obete. Majiteľ potvrdil, že po rekonštrukcii mu zostala ešte jedna škatuľa s kachličkami, ktorú nechal na dne vstavanej skrine. Bola preč.
Ovčinikov zomrel násilnou smrťou v noci z 29. na 30. októbra. A podľa svedkov sa Mamin so synom hneď 30. októbra vo veľkej rýchlosti sťahovali preč. Kriminalisti našli taxikára, ktorý ich viezol. Zdalo sa mu, že majú naponáhlo a pamätal si, že so sebou mali niekoľko veľkých tašiek s oblečením. To všetko spolu so svedectvom, že Timur vyzeral, že má z otca panický strach, viedlo kriminalistov k presvedčeniu, že majú vraha. Z Luxemburskej ulice sa odsťahoval na niekoľko týždňov na Prosek, ale potom zmizol z Česka.
Kvôli prieťahom kirgizských úradov policajti prípad síce vyriešili, ale vrah im stihol utiecť. Nikdy sa ho preto nemohli spýtať na motív. Mohol to byť lúpežný motív, žiarlivosť, ale aj riešenie momentálnych nezhôd. Spis skončil v Kirgizsku. "Mamin bol stíhaný pre inú neupresnenú rozsiahlu trestnú činnosť na ich území," vysvetlil Lottes, prečo Česko vyhovelo Kirgizsku a postúpilo prípad do zahraničia.
A ako to s vrahom dopadlo? Ako spomenul Lottes, podľa neoverených informácií bol síce nejakú dobu vo väzbe v Biškeku, ale v rozsiahlej amnestii bol prepustený. Pravdepodobne zmizol niekde vo svete.