"Urobím z teba sekanú." Brutálny agresor sekerou zmasakroval vlastnú rodinu

Päť rokov hrozil Čech Josef Svoboda manželke, že ju aj všetky deti zabije sekerou. Hovoril to tak často, že už tomu Drahomíra Svobodová neprikladala význam. Dvadsiateho ôsmeho februára 1967 však svoju vyhrážku čiastočne splnil. Zabil sedem ľudí a ďalších troch sa zabiť pokúsil. Po čine spáchal samovraždu.

Neznášanlivý, agresívny, surovec a žiarlivec. Tak je vo vyšetrovacom spise popisovaný v čase sedemnásobnej vraždy 43-ročný Svoboda, ktorý bol pred ohavným činom päťkrát súdne trestaný. Kronika obce Vlčice, kde bývala rodina jeho manželky, uvádza: "Bol to človek vznetlivý, surový a bol zvyknutý riešiť nezrovnalosti násilným spôsobom."

Svoboda opustil meštiansku školu v tretej triede v roku 1937, keď mal štrnásť. Vyučil sa za klampiara a počas vojny pracoval u súkromného poľnohospodára. Po oslobodení pracoval najčastejšie ako vodič, naposledy pre Lesný závod Jeseník. Tam ho hodnotili ako traktoristu s priemernou pracovnou morálkou.

V roku 1949 sa zoznámil s Drahomírou Furmánkovou a o rok neskôr sa vzali. Mali spolu šesť detí. Čoskoro sa však ukázalo, že je Svoboda žiarlivec a ešte v roku svadby ženu začal biť.

"Väčšinou to bolo tak, že ma zbil, potom ma na rukách preniesol do postele a tam nado mnou plakal a prosil, aby som mu odpustila, že to bolo naposledy a žiadal, aby som s ním mala pomer. Keď som nechcela, tak si ho vynútil aj proti mojej vôli. Ráno bol obyčajne dobrý, ale večer po návrate z práce sa situácia opakovala," popisovala Svobodová v spise spolužitie s manželom.

Manželku bil zvyčajne pred deťmi a vulgárne jej pri tom nadával. "Lepší výraz, než že som kurva, že sa kurvím a ostatné že sú kurviská, som od neho nepočula," uviedla Svobodová. Rozpory vznikali aj preto, že podľa ženy dával rodine málo peňazí, aj keď zarábal dosť. Naviac sa museli často sťahovať, pretože Svoboda sa dostával pre svoju povahu do sporov so susedmi či spolupracovníkmi.

V roku 1956 bol odsúdený za úmyselné ublíženie na zdraví, keď sekerou napadol a zranil suseda. Vyviazol s podmienkou. O štyri roky neskôr už musel ísť na dva roky za mreže za znásilnenie. Doma manželke vysvetľoval, že nič neurobil, že to "vzal na seba za iného". Pred nástupom do väzenia žene a deťom spálil oblečenie a rozbil vybavenie domácnosti.

Svobodová opísala, ako na ňu manžel neustále žiarlil. Stačilo, aby prišla návšteva či sa len s niekým rozprávala. Žiarlil aj na pätnásťročného spolužiaka svojho najstaršieho syna, čo kamarát Jozefa Svobodu mladšieho na výsluchu potvrdil. Drahomíra Svobodová vypovedala, že dôvod na žiarlenie mal jej manžel až po roku 1962. Keď sedel za znásilnenie, našla si priateľa. Potom, čo sa Svoboda vrátil, povedala mu o vzťahu a začala hovoriť o rozvode.

Svoboda na jednu stranu sľuboval, že sa polepší a rodine všetko vynahradí. Zároveň však ženu stále bil a začal hroziť, že ako rozvod, to radšej rodinu zabije sekerou.

Svobodoví vtedy bývali v Novej Vsi na Jesenicku. Drahomíra si našla domček v neďalekých Bukoviciach a s deťmi sa tam nasťahovala. Márne žiadala, aby manžel zostal v pôvodnom bydlisku. "Hoci som ho stále posielala do Novej Vsi, tak tam (v Bukoviciach) zostal tiež," opísala výsledok.

V roku 1965 bol Svoboda odsúdený za obmedzovanie manželkinej osobnej slobody a ublíženia na zdraví na dvadsať mesiacov väzenia. Kriminál opustil 22. decembra 1966. Už o mesiac skôr podala Drahomíra žiadosť o rozvod a tentoraz odmietala ustúpiť. Svoboda opäť sľuboval, hrozil a manželku bil.

Deti sa však matky zastávali a bránili ju. Najmä Josef, o ktorom matka a sestra hovorili ako o Jožkovi, sa nebál otcovi postaviť. Na jeho vyhrážky reagoval slovami, aby si sám dal pozor, aby hlavu niekto sekerou nesťal jemu. Otec si potom na bitie ženy radšej vyberal chvíle, kedy nebol Jožko doma. Drahomíra medzitým urgovala súd. Ten nariadil pojednávanie na 28. februára 1967 o 7:45.

Najprv sľuboval, potom sa vrátil so sekerkou
Reakcia manžela na blížiaci sa súd sa žena obávala. Dohodla sa s deťmi, že odíde k svojim rodičom do obce Vlčice - Dolný Les. Dve dcéry a najmladší syn, desaťročný Luděk, za ňou mali pricestovať 27. februára po vyučovaní, zostávajúce traja chlapci mali zostať doma. Tam nechala mužovi list, kde napísala, že ide k rodičom a odkázala mu, nech príde na súd.

Svoboda však po vyučovaní dcéry zazrel, keď išiel náhodou v traktore okolo, ako idú na zastávku autobusu. Vzal ich domov, osemročná Libuša však potom odišla do Jeseníka do divadla. Tam ju otec vyzdvihol s jedenásťročnou Elenou, ktorá si vynútila, že musí ísť do Vlčíc, pretože jej matka odviezla veci. Spoločne všetci traja došli o pol deviatej večer do domu Svobodovho svokra Jindřicha Furmánka.

Svokor už v minulosti odmietol Svobodu vpúšťať do domu a s pomocou príbuzných ho vyhodil aj tentoraz. Zať opäť márne sľuboval a prosil, že sa všetko zmení. Scény robil aj pred spálňou, kde spala jeho žena. Odišiel až okolo 22:30.

Do Bukovíc sa dostal zhruba hodinu po polnoci. Medzi jednou a treťou ráno ubil tupou stranou sekery svojich štyri synov Jozefa, Karla, Zdenka a Luďka. Nedal im šancu - zaútočil na nich, keď spali. Jediný Zdenek stačil zareagovať, súdil vyšetrovateľ podľa toho, že jedna z rán bola aj na chlapcovej ruke. Keď ich ráno našla polícia, žil už len Karel, zomrel však hodinu po prevoze do nemocnice.

So sekerkou v taške odišiel Svoboda z domu. V čase štyri hodiny ráno ho stretol policajt. "Bez zaváhania povedal, že ide do práce na autobus," vypovedal neskôr člen Verejnej bezpečnosti. Vrah v Jeseníku naštartoval traktor a odišiel do Vlčíc. Kvôli defektu predného kolesa zastavil asi kilometer od svokrovho domu.

K Furmánkovým prišiel okolo siedmej ráno. Jeho žena a jej matka Mária už boli hore, staršia z žien dokonca začula traktor. "Ešte som ju upokojovala, že manžel má taký starý traktor, ktorý narobí veľa hluku, že by som to musela počuť aj ja," uviedla na výsluchu Drahomíra Svobodová.

Manželku za komínom vrah neobjavil
Jej muž onedlho vošiel do kuchyne a sekerkou zaútočil na svokru. Žena po prvej rane začala kričať: "Utekaj, Draho, utekaj!" Jej dcéra v domnení, že manžel ide len pre ňu, vyskočila z okna a utekala preč. Svoboda ešte niekoľkokrát udrel svokru, potom vbehol k svokrovi do izby, bil sekerkou i jeho a potom vybehol za svojou ženou.

Dobehol ju kvôli tomu, že Drahomíra poslúchla jeho volanie a počkala. "Zastavila som, pretože som si myslela, že mi nemôže nič urobiť, keď je doma otec aj matka," vysvetľovala na výsluchu. Manžel ju vzal za ruku a ťahal ju späť k domu. Až tam uvidela, čo urobil. "Pozri sa, a teraz to čaká na teba. Z teba urobím sekanú," povedal Svoboda a zaútočil na manželku.

Žena sa bránila, otca chytila ​​aj dcéra Elena, ktorá vzápätí dostala ranu sekerou do hlavy. "Začala som plakať a utekala som cez dvor dozadu do polí. Medzitým som videla, že mamička oteckovi tiež utiekla," uviedla Elena. Matke sa dokonca podarilo vytrhnúť manželovi sekeru a vhodiť ju zatvoreným oknom do miestnosti, kde ležal jej otec.

Medzitým prišlo do domu sedemnásťročné dievča zo susedstva Anna Cuhrová, ktorú podľa vyšetrovateľa privolala Elena. Susedka vošla do domu a Elena počula, ako hovorí "pán Svoboda, nechajte pani Svobodovú na pokoji. Čo to robíte?" Potom už len videla, ako sa "Anka" vyvrávorala na dvor, kde sa zosunula na zem.

Potom Svoboda našiel svokrovu nenabitú brokovnicu. So zbraňou chodil po dvore a mieril na Elenu. Nakoniec na brokovnici zlomil pažbu, zrejme o Cuhrovú, keď ju chrčiacu odtiahol do stodoly. Následne vyliezol na seno a začal hľadať svoju ženu, ktorá sa schovala na strechu za komín.

Svobodova svokra zostala po ranách sekerou ležať, ale nebola v bezvedomí. Keď muž utiekol za manželkou, vydala sa k susedom po pomoc. Priviedla Alexandra Rajma, ktorý prišiel k domu, kričal na Svobodu a nadával mu za to, čo urobil. Povedal mu tiež, že jede všetko ohlásiť.

Svoboda sa následne pokúsil o samovraždu v stodole, kde polícia našla pretrhnutý povraz. Potom so sekerkou v ruke vliezol do blízkeho rybníka a bil sa do hlavy. Neskôr s tým prestal a vydal sa smerom k Bukoviciam. Sekerku odhodil do Vojtovického potoka a došiel k lomu Hutberg, kde okolo 9:15 skočil z najvyššieho miesta. Podľa štvorice robotníkov, ktorí tam pracovali, bol na mieste mŕtvy.

Sanitky odviezli zranených z Vlčíc aj Karla Svobodu z Bukovíc do jesenickej nemocnice. Svokor Jindřich Furmánek zomrel dva dni po prevoze, najmladšia dcéra Libuša o štyri a Cuhrová o päť dní. Zvyšné tri napadnuté - manželka, dcéra Elena a svokra Marie - prežili.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.