Československé úrady vyzdvihovali po skončení prvej svetovej vojny a vzniku samostatného štátu odkaz légií bojujúcich proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. V boji pritom padlo len niečo okolo 5 500 legionárov. Na strane cisára však v boji zomreli desaťtisíce vojakov odvedených z území dnešnej Českej a Slovenskej republiky. Len z českých okresov ich bolo 138-tisíc.
Československo, od vzniku ktorého uplynie v októbri presne sto rokov, sa snažilo úlohu českých a slovenských vojakov v rakúsko-uhorskej armáde zľahčovať, či dokonca priamo potláčať. Československá armáda sa tiež snažila zamedziť čo i len najmenším prejavom sympatií k Rakúsku vo svojich radoch.
Spomienka na vojnu
Aká je teda história vojakov bojujúcich za cisára? História, ktorá sa roky tutlala a zamlčuje sa dodnes? „V čase, keď som pracoval v Historickom ústave Armády Českej republiky, prišla po vstupe krajiny do Severoatlantickej aliancie v roku 1999 z bruselskej centrály zaujímavá otázka. Kedy Česká republika oslavuje svoj Deň víťazstva? Snažil som sa vysvetliť, že Česi svoj Deň víťazstva nemajú. A to, čo sa týka tak prvej, ako aj druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje český historik Ivan Šedivý, špecializujúci sa na vojenské dejiny.
Česi nespomínajú na 11. november 1918, keď sa krviprelievanie prvej svetovej vojny konečne skončilo. Tradične spomínajú na 28. októbra, keď na troskách Rakúsko-Uhorska povstal nový nástupnícky štát – Československo.
Spomienka na prvú svetovú vojnu sa v Česku od začiatku viazala na osobnosť prezidenta Osloboditeľa Tomáša Garrigua Masary...
Zostáva vám 85% na dočítanie.