Aj armáda manipulovala históriou

Československé úrady vyzdvihovali po skončení prvej svetovej vojny a vzniku samostatného štátu odkaz légií bojujúcich proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. V boji pritom padlo len niečo okolo 5 500 legionárov. Na strane cisára však v boji zomreli desaťtisíce vojakov odvedených z území dnešnej Českej a Slovenskej republiky. Len z českých okresov ich bolo 138-tisíc.

Československo, od vzniku ktorého uplynie v októbri presne sto rokov, sa snažilo úlohu českých a slovenských vojakov v rakúsko-uhorskej armáde zľahčovať, či dokonca priamo potláčať. Československá armáda sa tiež snažila zamedziť čo i len najmenším prejavom sympatií k Rakúsku vo svojich radoch.

Spomienka na vojnu
Aká je teda história vojakov bojujúcich za cisára? História, ktorá sa roky tutlala a zamlčuje sa dodnes? „V čase, keď som pracoval v Historickom ústave Armády Českej republiky, prišla po vstupe krajiny do Severoatlantickej aliancie v roku 1999 z bruselskej centrály zaujímavá otázka. Kedy Česká republika oslavuje svoj Deň víťazstva? Snažil som sa vysvetliť, že Česi svoj Deň víťazstva nemajú. A to, čo sa týka tak prvej, ako aj druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje český historik Ivan Šedivý, špecializujúci sa na vojenské dejiny.


Česi nespomínajú na 11. november 1918, keď sa krviprelievanie prvej svetovej vojny konečne skončilo. Tradične spomínajú na 28. októbra, keď na troskách Rakúsko-Uhorska povstal nový nástupnícky štát – Československo.


Spomienka na prvú svetovú vojnu sa v Česku od začiatku viazala na osobnosť prezidenta Osloboditeľa Tomáša Garrigua Masaryka, mužov 28. októbra a predovšetkým legionárov a ich hrdinskú epopeju. Výlučne títo muži sa stali ideovým a morálnym kánonom českej účasti vo vojne. „Boli to potomkovia husitov oplývajúci husitskou chrabrosťou či novodobí blanícki rytieri.

A hlavne tvrdí a neúprosní bojovníci šíriaci hrôzu a smrť, pred ktorými germánske vojská utekajú v krvi,“ napísal Rudolf Medek vo svojej básni Zborov.

Česká historická pamäť rozvinula v legionároch svoj kult hrdinu, zatiaľ čo na českých vojakov v cisárskych kabátikoch sa veľmi skoro zabudlo.

Dôstojníci v armáde
Ešte donedávna vládlo presvedčenie, že pred vojnou slúžilo v rakúsko-uhorskej armáde asi päť percent českých dôstojníkov z povolania. Vojakov základnej služby bolo približne 12 percent, čo zhruba zodpovedalo zastúpeniu Čechov v monarchii.

Americko-maďarský historik István Deák však pred časom poukázal na to, že podiel českých dôstojníkov z povolania mohol v skutočnosti predstavovať až osem percent.

Nemecký historický mýtus známy ako Dolchstosslegende videl príčiny nemeckej vojnovej porážky v tom, že statočnej nemeckej armáde údajne vrazili dýku do chrbta pacifisti a socialisti v zázemí. Podobne nemecká propaganda v monarchii sformulovala tézu o českom národe ako o zradcoch, ktorí sabotovali vojnové úsilie statočných českých Nemcov.

Česká nacionalistická publicistika sa zase tvárila, ako keby každý druhý český vojak bol národne uvedomelým odbojárom. Ako upozornil už historik Ján Galandauer, je príznačné, že obe strany hovorili vlastne o tom istom. Česi vraj neboli spoľahlivými vojakmi.

Morálka v jednotkách
Realita však bola iná. V bojoch padlo 5 405 československých legionárov, zatiaľ čo podľa veľmi hrubého odhadu medzivojnového štatistika Wilhelma Winklera len do roku 1917 prišlo o život 138 128 vojakov z čisto českých okresov. Teda tých, kde žilo viac ako 80 percent

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.