Všetko už viselo na vlásku. Najnákladnejšie pátranie v dovtedajších dejinách českej kriminalistiky mohlo skončiť neúspechom. Potom však potápač ohlásil, že na dne priehrady našiel sud so zvarom. Vnútri bola mŕtvola. Nález znamenal zásadný zvrat v prípade, ktorý sa stal známym ako Orlické vraždy.
Prvou nájdenú obeťou orlických vrahov bol Juhoslovan Leorent Lipoveci. Nepochybný dôkaz viedol k zatknutiu organizovanej skupiny, ktorej jadro tvorili Karel Kopáč, Ludvík Černý a Vladimír Kuna. Motívy ich vražedného vyčíňania boli čisto zištné. Nechali za sebou najmenej päť mŕtvych, podľa niektorých indícií ich však mohlo byť ešte viac.
Prípad, ktorého zásadný obrat prišiel 14. júla 1995 vytiahnutím suda s telom jednej z obetí, riešili kriminalisti už viac ako jeden a pol roka. "Kolegovia zo severných Čiech prišli s veľmi vágnym poznatkom, že nejaký Černý robí v Prahe vraždy na objednávku," spomína na začiatky vyšetrovania kriminalista Jan Štoček, ktorý viedol pátrací tím.
Hlavou gangu bol Karol "Karlos" Kopáč
Od tejto veľmi nepresnej informácie sa policajti postupne prepracovávali ďalej. Dostali sa k vyššie spomenutej trojici. Kopáč, prezývaný Karlos, v nej mal - aspoň zo začiatku - rozhodujúce slovo. Ako bývalý príslušník skupiny URNA a fyzicky zdatný muž ovládajúci karate vzbudzoval rešpekt a pravdepodobne celý "podnikateľský zámer" vymyslel.
Všetci sa zoznámili v jednej pražskej posilňovni a ich prvou obeťou sa stal podnikateľ Aleš Katovský, ktorému Kopáč robil bodyguarda. Podnikateľ mu zrejme bezhranične veril. Trojica ho pod zámienkou zámeny peňazí vylákala mimo Prahu. Cestou späť do Prahy ho chceli zastreliť.
Vykonávateľom sa stal Černý, ženatý muž a otec rodiny, ktorý si vraždenie pozoruhodne obľúbil. Katovského zastrelil znenazdajky vo chvíli, keď muž šoféroval. Černého kúsok prekvapil aj jeho kumpánov, ktorí sa na okamih ocitli v neovládateľnom vozidle. "Ja mám pocit, že Kopáča tá prvá vražda zaskočila. Zistil, že Černý je schopný všetkého. Tiež mu začali hovoril Pacient," opisuje vzťahy v gangu bývalý šéf stredočeskej kriminálky Josef Doucha.
Už prvá obeť, zavraždená v apríli 1991, skončila v Orlickej priehrade, avšak ešte nie v sude. Telo Katovského pred vhodením do vody zabalili do drôteného pletiva. Vysokú finančnú čiastku, ktorú mal pri sebe kvôli predpokladanej zámene za marky, si rozdelili.
Páchatelia nepoznali chémiu, sud im skoro vybuchol
Nálezom zo 14. júla 1995 neboli však pozostatky Katovského, ale až druhej obete orlického gangu. Leorent Lipoveci urobil chybu, keď prejavil záujem o nákup zbraní. Podľa autora webových stránok kriminalistika.eu a bývalého kriminalistu Miloslava Jedličku sa Kopáč vďaka svojej minulosti v polícii dostal pri prezbrojovaní policajných zložiek k veľkému množstvo zbraní a munície. Lipoveci si na schôdzku priviezol vysokú finančnú čiastku, obchod sa však neuskutočnil.
Podľa Douchu ho Černý zastrelil ranou do tyla náhle, vo chvíli, keď zostupoval po schodoch do pivnice, kde si mal prezrieť zbrane. Bol prvou obeťou gangu, ktorá skončila v sude. Aby sa telo rýchlejšie rozložilo, nasypali páchatelia do suda hydroxid sodný. "V tej dobe nevedeli, že lúh s vodou búrlivo reaguje, skoro im to vybuchlo. Ďalšie sudy už preto boli bez lúhu," opísal komplikácie Doucha.
Zháňanie sudov, manipulácia s nimi a ich zváranie bola práca pre tretieho člena gangu, pre Kunu. Vraždy ani neplánoval, ani nevykonával, a pravdepodobne by za svoju pomoc zostávajúcim zločincom nedostal tak vysoký trest, keby sa nezaslúžil o tretiu vraždu. Jej obeťou sa stala jeho matka Anna Medková. "Kuna chcel dediť a nechcel čakať, až mama zomrie prirodzenou smrťou," objasnil veľmi jednoduchý motív Štoček. Na rozdiel od predchádzajúcich obetí nezomrela po strelnej rane, ale potom, čo dostala balíček s trhavinou.
Po autonehode skončil na vozíku, to ho zničilo
Ďalšia z nepochybných obetí orlických vrahov, lepšie povedané Ľudovíta Černého, bol zberateľ Vlastimil Hodr. Černý si ho vyhliadol kvôli údajne veľmi cenným pečatiam, ktoré vlastnil. Jeho telo skončilo tiež pod Žďákovským mostom v sude, avšak tentoraz už bez lúhu. Nohy mu páchatelia odrezali, aby sa do suda vošiel ľahšie. "Jeho identifikácia bola ľahká, po úraze mal zoskrutkovanú nohu, a našli sa aj tie skrutky," spomenul Doucha.
Práve Hodrova vražda spôsobila, že tlejúce rozkoly v gangu sa rozhoreli naplno. "Kopáč mal autonehodu, ochrnul, a Černý začal robiť jeho prácu. Kopáč po nich chcel tri milióny na operáciu vo Švajčiaru," vysvetlil problémy Štoček. Výber Hodra ako obete sa Kopáčovi zrejme nepozdával, hneval sa, že to Černý "urobil pre seba".
Napriek tomu sa trojica ešte do jednej vražednej akcie pustila. Kopáč s kamarátom Petrom Chodounským si chceli rozbehnúť podnikanie, potrebovali na to však úver, za ktorý nemali čím ručiť. Kopáč presvedčil sestru Irenu Meierovú, aby ručila svojím domom. S tým však nesúhlasil jej manžel Jaroslav. V lete roku 1993 sa stal poslednou preukázanou obeťou orlického gangu.
Medzi touto poslednou vraždou a nálezom usvedčujúceho dôkazu v Orlickej priehrade uplynuli takmer dva roky. Kopáč bol v tej dobe už pripútaný na invalidný vozík. Čomu sa však venoval Černý, nie je jasné. Podľa Douchu existovali indície o ďalších vraždách. "Vyšetrovala sa napríklad vražda šéfa kosovsko-albánskej mafie zvaného Frankie, ktorý bol zastrelený v Liberci. Dôkazy proti Černému boli však len nepriame a my sme tento prípad do obvinenia nakoniec nezaradili, aby sme nerozvírili to ostatné a neubrali tomu váhu," spomenul Doucha na jeden z ďalších možných činov Černého.
Úspech akcie bol v dôslednom utajení
Až vytiahnutie suda s telom zavraždeného Juhoslovana zlomilo gangu väz. "Už bola pripravená ďalšia skupina, ktorá, ako sa potvrdila mŕtvola, vyrážala a zbierala podozrivých," opísal ďalšie kroky polície Štoček. Úspech zatknutia závisel od toho, či sa pred podozrivými podarí do poslednej chvíle utajiť, že ich polícia chce "zobrať". Kopáč by inak spáchal samovraždu, Černý bol vraj zase odhodlaný utiecť do Ekvádoru.
Najtvrdším orieškom bolo pre kriminalistov zatknutie Kopáča. Keby sa zastrelil, prišli by policajti o rozhodujúcu výpoveď. Šéf kriminálky Doucha s ním vyjednával cez tri hodiny. "Mal pripravenú fľašu s pitím, telefón a pištoľ, ktorou si mieril do úst," popísal situáciu Doucha. Nakoniec to bol práve Kopáč, ktorý vraždy opísal a usvedčil svojich kumpánov. "Černý nám stále dookola vykladal, ako sme sa pomýlili, že on by nikdy nikoho nezabil, že má rodinu," doplnil Štoček.
V septembri 1995 kriminalisti doplnili dôkazy o ďalšie dve obete vytiahnuté z dna priehrady, o tela Katovského a Hodra. Spolu s výpoveďou Kopáča a neskôr aj Kunu, ktorý sa aktívne zúčastnil rekonštrukcie, dostali vyšetrovatelia veľmi plastický obraz niekoľkoročnej činnosti gangu.
Černý za svoje zločiny dostal doživotný trest. Kriminalisti, ktorí s ním mali čo do činenia, sa domnievajú, že keby vtedy platil ešte trest smrti, bol by pre neho Černý vážnym kandidátom. Kopáč dostal 21 rokov, ale v roku 2004 spáchal samovraždu. Viac než trest ho zrejme zlomila nehoda, po ktorej zostal pripútaný na vozík. Kunovi súd najprv vymeral doživotie, neskôr mu však trest zmiernili na 25 rokov. Kopáčova sestra Irena dostala za spoluprácu na vražde manžela desaťročný trest, a Kopáčov spoločník Chodounský si mal odpykať 14 rokov vo väznici.
Orlickí vrahovia sa do histórie českého zločinu zapísali nielen vysokým počtom vrážd, ale hlavne spôsobom likvidácie tiel. Ich zváranie do nepriepustných nádob a masívne využitie žieraviny v tom čase nemalo obdoby. Existovali však stopy nasvedčujúce, že gang plánoval ešte účinnejšiu likvidáciu tiel, až svoj "biznis" rozbehne naplno.
Kriminalisti preverovali indície o veľkovýkrmni sliepok, ktorá by obsahovala stroje na spracovanie ľudského mäsa do krmiva pre hydinu. V podsvetí sa vraj vtedy začala používať vyhrážka "vyzobú ťa sliepky". "Nikdy sa to nepotvrdilo. Výkrmňu sme našli, ale stroje ani sliepky už tam neboli," uzavrel Štoček.