Najväčší masový vrah prvorepublikového Československa vyvádzal pred viac ako 90 rokmi v dnešnom Karlovarskom kraji neďaleko Kúpeľov Kynžvart. Obeťou lúpežnej vraždy sa stalo päť ľudí. Zomreli kvôli 950 korunám, ktoré vrah minul za alkohol a prostitútku. O jeho čine dnes takmer nikto nevie.
Jedným zo zasvätených je chebský patriot Petr Rejsek, člen občianskeho združenia Klub 1938 - žandárskej stanice Habersbirk, ktorý sa systematicky venuje dejinám bezpečnostných zborov.
"V období prvej republiky nemal tento zločin obdobu. Dovtedy neznámu dedinu Rockendorf a samotu Doyscherhof však po 10. apríli 1926 poznal takmer každý," poznamenal Rejsek.
Tragédia sa odohrala v noci na 10. apríla 1926 na samote Doyscherhof.
"Krátko po jednej hodine v noci zobudil jedenásťročný chlapec Kašpar Döllner pastierika Wilibalda Weidlicha. Chcel od neho, aby priviedol z dediny Kašparovho dedka Hansa s tým, že sa na statku stalo niečo hrozné," opisuje Rejsek tragickú udalosť.
Na pomoc už bolo príliš neskoro
V noci napadol sneh, fúkal vietor a bola tma. Pastierik sa síce cestou stratil, nakoniec sa mu podarilo doraziť do dediny, zburcovať Hansa Döllnera a priviesť pomoc. Na tú už však bolo neskoro.
Hans Döllner vyniesol z domu telo svojej štvorročnej vnučky Anny, deväťročného vnuka Theodora a slúžku Máriu Hoffmannová. V krvi potom v obytnej miestnosti ležal statkár Rudolf Döllner a jeho žena Žofia. Obaja neskôr zomreli.
Ťažké zranenia utrpel aj ich syn Jozef, podarilo sa mu však prežiť. Ako zázrakom z vražedného besnenia vyviazol jedenásťročný Kašpar a jeho deväťmesačná sestrička Marie.
Vražda otriasla aj skúseným frontovým lekárom
Na statok sa nahrnuli desiatky ľudí z Rockendorfu. Jeden zo susedov vyrazil s bričkou pre lekára Sigmunda Olbert do niekoľko kilometrov vzdialeného Kynžvartu. Ten zavolal aj četníkov. Celú hrôzu lúpežnej vraždy si uvedomil až na mieste.
"Olbert bol skúsený frontový lekár, na mieste činu bol však zdesený. Taký masaker ešte nevidel," poznamenal Rejsek.
Na samote však zavládol šialený chaos. Ľudia pošliapali stopy. Četníkom sa len s vypätím všetkých síl podarilo zaistiť poriadok. Stopy vraha žandári museli hľadať v širokom okruhu okolo statku.
Až päťdesiat metrov od domu objavil kapitán Arnošt Članěk stopy pracovných alebo vojenských topánok. O kus ďalej ležal zakrvavený sveter, pri lese potom vražedné zbrane - sekera a kladivo. Rozbehla sa veľká pátracia akcia.
Jedenásťročný chlapec prežil vraždenie schovaný pod telom otca
Jediným očitým svedkom bol jedenásťročný Kašpar, ktorý vraždenie prežil ukrytý pod perinou a telom svojho smrteľne poraneného otca.
Vrah najprv zaútočil na dospelých členov rodiny, ktorí mu mohli klásť odpor, potom pozabíjal deti. Po čine obrátil dom hore nohami, hľadal hlavne peniaze. Ochutnal aj medovníkového koňa. Netušil, že tak kapitána Članěka privedie na svoju stopu.
Osvietila ho pritom petrolejová lampa a malý Kašpar ho spoznal. Tvrdil, že to bol čeľadník, ktorý kedysi na statku pracoval. Problém bol však v tom, že mu okrem Članěka nikto neveril.
Vrah sa narodil vo väzení a vychovali ho mníšky
Vrah Franz Sandtner neviedol riadny život. Narodil sa svojej matke vo väzení, vychovávali ho rádové sestry. Lenže bol nezvládnuteľný - ako sa hovorí, rástol pre šibenicu.
"Bol agresívny, neznášanlivý, nikde dlho nevydržal. Okrádal tých, čo sa mu snažili pomôcť," opísal vraha četnícky historik Rejsek.
V roku 1920 Sandtner niekoľko mesiacov pracoval aj na statku u Döllnerovcov. V roku 1925 narukoval do armády. Niekoľko dní pred vraždou nastúpil na dovolenku. Putoval krajom až dorazil do Doyscherhofu, kde hľadal peniaze.
Nakoniec tu zavraždil päť ľudí kvôli 950 korunám, hodinkám, šiestim vajíčkam, polkilovému kusu masla a perníkovému koňovi, z ktorého bolo odhryznuté.
Žandári Sandtnera zatkli za štyri dni v kasárňach
Po vražde sa Sandtner vrátil späť na Slovensko. Nakúpil niekoľko fliaš likéru a zaplatil si 40 korún za služby jednej miestnej prostitútky.
Medzitým žandári začali preverovať jeho pohyb v okolitých obciach. Zistili, že v meste Luby na statku ukradol vražedné nástroje. Po štyroch dňoch vraha v kasárňach zatkli. Medzitým sa stránky dennej tlače plnili správami o lúpežnej vražde.
Žandári eskortovali Sandtnera na západ Česka vlakom. Nezaobišlo sa to bez problémov. Akonáhle sa rozkríklo, že sedí vo vlaku, ľudia sa zhromažďovali na staniciach a "Beštiu v uniforme", ako ho prezývala dobová tlač, chceli davy zlynčovať.
Niektoré stanice musel vlak prejsť, radšej ani nezastavoval. Po dvojdňovej ceste skončil vrah v cele okresného súdu v Chebe. Súdne konanie sa však príliš nepodarilo, civilný sudca ho nezvládol. Nakoniec vraha odsúdil divízny súd v Plzni, rozsudok padol 29. apríla 1927.
Boh všetky hriechy odpustiť nemôže, povedal cestou na šibenicu
"Divízny súd Franza Sandtnera odsúdil k strate práva volebného, k vylúčeniu z československého vojska a na trest smrti povrazom," uviedol Rejsek.
Sandtner bol popravený 1. júla 1927. Prezident Masaryk milosť vrahovi neudelil. Ten navyše cestou na popravu povedal: "Boh všetky tieto hriechy odpustiť nemôže."
Ako posledné jedlo si Sandtner rozkázal tri porcie roštenky, pätnásť trhancov a tri pivá. Tak skončil zrejme najväčší masový vrah prvej republiky.