Baťa predbehol dobu nielen v obuvi

Mal osemnásť, keď si s najstarším bratom Antonínom a so sestrou Annou v Zlíne spolu otvorili prvú obuvnícku dielňu. Hoci bol najšikovnejší, nemohol stáť na jej čele, pretože podľa vtedajších zákonov ešte nebol plnoletý. Živnostenský list bol teda napísaný na Antonína, firma však z väčšej časti stála na Tomášovi, ktorý už od pätnástich rokov zbieral skúsenosti vo Viedni a v Prahe. Topánky vedel nielen šiť, ale dokázal ich aj dobre predať.


Lekcia z pokory
Na prvý pohľad sa môže zdať, že všetko išlo ako po masle, no malo to aj druhú stránku. Osemnásťročný Tomáš Baťa bol iný než neskorší úspešný podnikateľ Tomáš Baťa. „Naša ročná samostatnosť sa skončila stratou celého vloženého kapitálu 800 zlatých a okrem toho sme minuli aj osemtisíc zlatých od našich veriteľov. Došlo na žaloby i na exekúcie. Za všetok tovar, ktorý bol celým naším majetkom, som v záložni dostal 800 zlatých a vyplatil som aspoň časť veriteľov,“ opisoval Baťa a zároveň sľuboval, že sa situácia nikdy nebude opakovať.


Do toho prišiel ďalší zásah. Antonín narukoval a všetko zostalo na Tomášových pleciach. Zvládal to, podarilo sa mu odvrátiť aj hroziaci bankrot, keď sa dozvedel, že brat tajne podpísal 20-tisícovú zmenku. Firme opäť hrozil krach, a tak Tomáš zobral dlh na seba a postupne ho splatil. Ako podnikateľ si tým získal dôveru a povesť čestného obchodníka.


Z ťažkostí sa nielen dostal, ale po necelých dvoch rokoch bola firma zisková. Významne sa na tom podpísal jeho neobvyklý ťah. Začal vyrábať topánky, aké predtým nikto nerobil – z plátna. Kožená bola iba špička a podošva. Na takzvané baťovky sa ľudia najprv pozerali nedôverčivo, no rýchlo pochopili, že ich kúpa sa im vyplatí. Majiteľovi síce vydržali len asi rok, ale Baťa to vôbec netajil, navyše rozhodujúca bola pre zákazníkov cena – boli totiž o tri štvrtiny lacnejšie než bežné kožené topánky.


Vedel, čo chce a ako to dosiahne
Začiatok 20. storočia sa vo firme súrodencov Baťovcov niesol v znamení veľkých zmien. Anna si založila rodinu a spoločný podnik opustila. Bratia ju vyplatili a pokračovali v podnikaní sami, pričom uzatvorili zmluvu, v ktorej Antonín uznal, že pri rozhodovaní bude mať posledné slovo vždy jeho brat.


Dôležitý krok vpred urobili po Tomášovej návšteve nemeckého Frankfurtu, kde prvýkrát na vlastné oči videl strojovú výrobu obuvi. Na nákup takýchto zariadení síce nemali prostriedky, kúpil však aspoň niekoľko jednoduchých strojov. No a o

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.