Bankár Morgan zachraňoval USA

V októbri 1907 prepuká v Spojených štátoch amerických finančná kríza, spôsobená kolapsom špekulatívnych investícií do akcií a nehnuteľností. Na Wall Street nastáva panika, finančné inštitúcie čelia náporu klientov a hromadným výberom vkladov. Banka Knickerbocker prichádza v priebehu troch hodín o osem miliónov dolárov v hotovosti a je nútená zastaviť všetky platby. Z Trust Company of America, druhej najväčšej banky v New Yorku, si klienti v priebehu troch dní vyberajú 48 miliónov a podobná situácia je aj v ďalších finančných ústavoch. Napokon dochádza aj na newyorskú burzu.

Mohli ste byť profesorom

„Poznáte ten pokus, ktorý sa robil v škole, keď dáte myš do skleného zvona, z ktorého vypumpujete vzduch. Zúfalá myš sa márne snaží získať potrebný kyslík. Vidíte, ako sa dusí, lapá po dychu, nasleduje pár záchvevov tela, posledné kŕče a je koniec. Presne toto som mal pred očami, keď som videl na burze tie davy bezmocných ľudí. Nikde žiadne úvery, nikde žiadne peniaze a nikto nedokázal predať svoje akcie, pretože tam nebol nik, kto by ich mohol kúpiť,“ opisoval udalosti jeden z najslávnejších obchodníkov na Wall Street Jesse Livermore.


V situácii, keď sa kríza už vymyká kontrole a burzový trh krachuje, vstupuje do hry najvplyvnejší americký finančník John Pierpont Morgan. Po jeho zásahu sa trh stabilizuje a situácia upokojuje. Čoraz viac ľudí si však kladie tú istú otázku. Ako môže mať jeden človek takú moc, že dokáže zachrániť alebo zničiť americkú ekonomiku?

Pierpont, ako mu odmalička hovorili, zdedil obchodnícku zručnosť a cit pre finančné operácie po otcovi. V Hartforde v štáte Connecticut, kde na jar 1837 prišiel na svet, i v Bostone, kam sa rodina presťahovala, bol Junius Spencer Morgan úspešným obchodníkom a na rovnakú životnú dráhu pripravoval aj svojho najstaršieho syna. Po absolvovaní verejných škôl ho teda prihlásil na prestížnu Boston's English High School, zameranú na matematiku a obchod.

Odchod do Európy

Chlapca štúdium bavilo, v 15 rokoch ho však musel nechtiac prerušiť. Dostal reumatickú horúčku a trpel takými silnými bolesťami, že sa nedokázal ani len postaviť na nohy. Kým sa vyliečil a mohol sa vrátiť do školy, prešiel takmer celý rok. Štúdium však úspešne dokončil a za ďalším vzdelaním zamieril do Európy.

Najprv na inštitút do švajčiarskeho Vevey, kde si osvojil francúzštinu, a potom ho čakalo štúdium na univerzite v nemeckom Göttingene. Tam sa jednak naučil ďalšiu reč, nemčinu, a získal aj bakalársky titul z histórie umenia. Rozšíril si teda obzory, no už vtedy vedel, že sa chce venovať financiám. Vari najviac to ľutoval jeho nemecký profesor matematiky, na ktorého urobil veľmi dobrý dojem a bol sklamaný, že mladý muž nechce pôsobiť v akademickej sfére. Keď sa o niekoľko rokov stretli, to už bol Morgan bankovým gigantom, povedal mu: „Vtedy som dúfal, že vás prehovorím, stanete sa mojím asistentom a raz po mne nastúpite ako profesor.“

Poslednou európskou zastávkou bol Londýn, kam sa predtým presťahovala jeho rodina. Junius Morgan totiž v roku 1853 dostal ponuku, aká sa neodmieta. Stal sa spolumajiteľom tamojšieho bankového domu George Peabody & Co., a tak jeho syn odštartoval svoju kariéru práve v tejto spoločnosti.

Takéto veci nerob!

Od otca dostával čoraz viac samostatných úloh, na ktorých si jednak trénoval obchodnícku zdatnosť, a zároveň sa pripravoval na dráhu sólového hráča vo svete veľkých financií. Prvýkrát sa tiež presvedčil o tom, aký nevyspytateľný je bankový biznis. Turbulencie, ktoré v dôsledku neplnenia záväzkov zo strany niektorých partnerov ochromili finančný systém, viedli k panike a George Peabody bol nútený požiadať o pomoc Bank of England. Po ročnej londýnskej „stáži“ sa Pierpont vrátil do vlasti a nastúpil do newyorskej banky Duncan, Sherman & Company. Tá bola partnerom Peabodyho spoločnosti, a pôsobil teda zároveň ako jej americký agent.

V roku 1861 vypukla v Spojených štátoch občianska vojna, mladý Morgan sa však bojovému nasadeniu vyhol. Zaplatil 300 dolárov a na front namiesto neho putoval náhradník. Vo vojne však uvidel inú príležitosť a pustil sa do prvej samostatnej transakcie. Tá sa napokon skončila škandálom.

Pierpont, ktorý si medzičasom založil aj vlastnú firmu, sa podieľal na financovaní pochybného obchodu, v rámci ktorého došlo ku kúpe a následnému predaju päťtisíc pušiek. Bol v tom však problém, išlo totiž o zbrane, v minulosti vyradené ako chybné, pretože vojakom, ktorí ich používali, spôsobovali ťažké zranenia. Obchodník Arthur Eastman ich od vlády odkúpil, pričom za každú zaplatil tri a pol dolára. Zakrátko si na ne našiel kupca, istého Simona Stevensa, ktorému pušky predal po 12,50 dolára. Ten však nemal dosť peňazí, a tak mu 20-tisíc dolárov požičal J. P. Morgan. Stevens dal síce zbrane zrenovovať – oprava každej stála asi 75 centov, ale problém, pre ktorý ich predtým armáda vyradila, sa tým neodstránil. No a vzápätí ich prostredníctvom generála Fremonta predal vláde ako nové a bezchybné, po 22 dolárov za kus.

Pravda však vyplávala na povrch. Škandalózny prípad vojnovej šmeliny, ako ho v tom čase

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.