Jeho meno je dodnes považované za symbol luxusu, peňazí a splnenia amerického sna. Na svojej ceste od farmárskeho syna až po prvého multimiliomára Spojených štátov zažil veľa pádov. Každý z nich ho však posilnil a utvrdil v presvedčení, že má zmysel pokračovať ďalej.
Zakladateľ slávnej dynastie John Jacob Astor, ktorý do dnešných dní figuruje medzi desiatimi najbohatšími Američanmi všetkých čias, zomrel presne pred 170 rokmi, 29. marca 1848.
V biznise už ako dieťa
Malé, sotva 15-tisícové mestečko Walldorf v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka by dnes sotva poznal celý svet, keby sa tu 17. júla 1763 nenarodil jeden z najznámejších obchodníkov a realitných magnátov v histórii. A práve názov tohto mesta dal neskôr meno jednému z najslávnejších hotelov nielen v New Yorku, ale na celom svete – Walldorf Astoria.
Malý John Jacob sa vo svete obchodu točil od malička, i keď počas jeho školských rokov v Nemecku rozhodne nešlo o žiadne miliónové transakcie. Ako najmladší zo štyroch synov pomáhal svojmu otcovi, povolaním mäsiarovi, s prevádzkou malého rodinného mäsiarstva a mliekarne. Hoci tam vykonával skôr manuálnu prácu, prvýkrát pričuchol aj k manažérskym povinnostiam a financiám.
Na skusy do Anglicka
Práca v potravinárskom sektore na nemeckom vidieku ho však rozhodne neuspokojovala. Keď jeho starší brat odišiel do Anglicka, začal nad podobným krokom uvažovať aj John Jacob. A ako 16-ročný svoj plán aj uskutočnil. Po príchode do Londýna pomáhal svojmu bratovi päť rokov s výrobou a predajom hudobných nástrojov.
Po čase však Johnovi Jacobovi začala byť Európa príliš malá. Mal 21 rokov, keď sa rozhodol pre radikálnu zmenu a podobne ako veľa iných Európanov zamieril aj on hľadať šťastie za veľkú mláku – do Ameriky.
Hoci podľa dobových, i keď možno mierne romantizujúcich dokumentov nemal John Jacob Astor so sebou po príchode viac ako sedem fláut, ocitol sa doslova v správny čas na správnom mieste. Američania práve ukončili veľkú vojnu o nezávislosť, v ktorej porazili Britov. Novovzniknuté Spojené štáty potrebovali nových šikovných prisťahovalcov, ktorí by rozprúdili v krajine biznis a tým pozdvihli ich ekonomiku.
A práve na tento účel bol John Jacob ako stvorený. Kým sa porozhliadal okolo seba a objavil všetky netušené možnosti, ktoré rozvíjajúce sa Spojené štáty ponúkali, pomáhal ďalšiemu staršiemu bratovi Henrymu, úspešnému mäsiarovi v newyorskej mestskej štvrti Bowery. Neskôr krátko pracoval ako pekár.
Expanzia do sveta
Keď si dostatočne zvykol na americkú podnikateľskú klímu, začal sa John Jacob postupne v biznise stavať na vlastné nohy. A východné pobrežie Spojených štátov mu pritom ani zďaleka nestačilo. Všimol si pozvoľné rozpínanie novej krajiny smerom na Západ. Nadviazal obchodné vzťahy s domorodými Indiánmi, od ktorých za lacný peniaz, prípadne za naturálie vykupoval kožušiny. Tie potom za niekoľkonásobne vyššie ceny predával bohatým záujemcom a najmä záujemkyniam v New Yorku, prípadne ich začal vyvážať za Atlantik. Využil pritom uzavretie obchodných dohôd medzi Spojenými štátmi a Veľkou Britániou, ktoré mu v 90. rokoch 18. storočia otvorili úplne nové možnosti v biznise.
Astor sa stal hlavným exportérom kanadského lídra vo výrobe kožušín a kožušinových produktov. Jeho bankové konto sa napĺňalo. Na prelome tisícročí dosiahol Astorov majetok štvrť milióna dolárov, čo v prepočte na dnešné peniaze predstavuje päť miliónov dolárov. To však ešte netušil, že pomerne rýchlo príde takmer o všetko.
Podobne ako v mnohých iných prípadoch, aj tu bola na vine politická situácia. Investičný apetít, ako i chuť expandovať a objavovať dosiaľ nepoznané trhy a možnosti, u Johna Jacoba neustále rástli. Na začiatku 19. storočia vytvoril nové obchodné kanály spájajúce Severnú Ameriku s Čínou a Európou. V tom čase sa však opäť zhoršili vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou, čo viedlo až k obchodnej vojne. V roku 1807 sa na základe vyhláseného embarga zatvorila väčšina európskych prístavov pre americké nákladné lode.
Cesta k Pacifiku
Ani to Astora neodradilo, aby rozmýšľal, ako ďalej. Rozhodol sa, že šťastie nebude skúšať za Atlantikom, ale na americkej pôde. A tak sa pobral smerom na Západ. V roku 1808 založil svoju prvú firmu v segmente, ktorý z neho neskôr urobil mulitmilionára – Americkú kožušinovú spoločnosť. Po nej čoskoro nasledovali viaceré filiálky. Najznámejšou z nich sa stala Pacifická kožušinová spoločnosť na západnom pobreží Spojených štátov.
Bolo to v čase, keď sa na území dnešných štátov Kalifornia a Oregon len začínal usádzať kolonizátori. A práve Astorova Pacifická kožušinová spoločnosť založila Fort Astoriu, prvú americkú osadu na pobreží Tichého oceána. Firma Johna Jacoba veľmi rýchlo ovládla celý trh s kožušinami v tomto regióne. Lesy boli plné zvierat, na Západ sa sťahovali tisícky lovcov a obchod prekvital.
Astor si vybudoval v tomto segmente monopol. Jeho zlaté roky na západnom pobreží však nemali dlhé trvanie. Keď v roku 1812 vypukla ďalšia vojna medzi Spojenými štátmi a Veľkou Britániou, muži vo Fort Astoria spanikárili a celý biznis aj zariadenie predali kanadskej spoločnosti.
Ukázalo sa, že ich obavy boli opodstatnené. Len o niekoľko mesiacov neskôr priplávali k pobrežiu Oregonu britské vojnové lode, ktoré zakrátko osadu Fort Astoria obsadili. Sen Johna Jacoba o ovládaní severozápadu sa rozsypal ako domček z karát. Briti nakoniec držali územie pod svojou kontrolou celé štyri desaťročia.
Otec moderného lobingu
Astor sa vrátil na východné pobrežie. Keď premýšľal, ako získať aspoň časť svojich strát späť, dostal nápad ovplyvňovať biznis prostredníctvom americkú vládu. Zhruba v tom čase sa zrodila silná tradícia priemyselnej lobby v najvyšších politických kruhoch, ktorá s väčšími či menšími obmenami vydržala v Spojených štátoch dodnes.
Keď sa vojna s Veľkou Britániou v roku 1815 skončila, Astorovi sa podarilo presvedčiť americký Kongres, aby prijal celú sériu protekcionistických zákonov. Tie mali za cieľ chrániť americký biznis v prípade podobných problémov, akým čelil práve Astor.
Jeden z týchto zákonov odklepnutý Kongresom v roku 1816 zakázal neamerickým občanom vlastniť kožušinový biznis na území Spojených štátov. Tá istá kanadská spoločnosť, ktorá v podstate skúpila Fort Astoriu, tak musela predať všetky svoje aktíva pod Veľkými jazerami. Kúpil ich práve Astor – prirodzene, za zlomok ich skutočnej hodnoty.
Spolupráca Johna jacoba s americkou vládou a Kongresom pokračovala. V roku 1822 mu politická špička poskytla ďalší darček – zákon, ktorý zatvoril všetky obchodné zastúpenia v kožušinovom segmente napojené na zahraničné vlády. Výsledok tohto kroku viedol k tomu, po čom Astor dlho túžil – k praktickému monopolu v biznise s kožušinami.
Biznis s drogami
To však nebol jediný, z dnešnému pohľadu konktroverzný spôsob, akým sa Astor dostal k astronomickému bohatstvu. Tým ďalším boli drogy. Kým rozvíjal svoju kariéru úspešného lobistu, rozhodol sa rozšíriť portfólio svojich aktivít popri kožušinovom priemysle aj o ďalšie segmenty. V roku 1816 kúpil desať ton ópia od Osmanskej ríše, dnešného Turecka.
Na palube jednej z obchodných lodí Americkej kožušinovej spoločnosti ich previezol do Kantonu, súčasného 6,5-miliónového mesta Kuang-čou na juhovýchodom pobreží Číny. A to aj napriek tomu, že Čína už 17 rokov predtým zakázala obchodovanie s narkotikami.
Aj kvôli tomuto zákazu, a napriek určitým ziskom v narkotickom segmente, o tri roky neskôr tento biznis ukončil. V každom prípade sa John Jacob stal prvým Američanom, ktorý dokázateľne obchodolval do Číny drogy, ktoré si tam získali obrovskú popularitu. Najmä Kanton sa stal skutočným rajom pre ich pašerákov.
V Astorových sľapajách nasledovali aj ďalší biznismení, ktorí si na ópiovom obchode s Činou vybudovali obrovský majetok. Jedným z nich bol aj Warren Delano Junior, starý otec neskoršieho amerického prezidenta Franklina Delana Rosevelta.
Po ukončení epizódy s drogami sa Astor pustil do segmentu, ktorý mu nakoniec priniesol najväčšiu slávu, uznanie a peniaze – de realít v New Yorku. Aj v tomto prípade sa dá povedať, že sa ocitol v správny čas na správnom mieste. Vo veľkom skupoval za priaznivé ceny pozemky na Manhattane, ktorých hodnota sa raketovo šplhala do astronomických výšok. Na jednom z týchto pozemkov postavili jeho potomkovia koncom 19. storočia hotely Waldorf a Astoria, ktoré sa začiatkom 30. rokov minulého storočia spojili do jedného komplexu – Waldorf Astoria. A práve v tomto luxusnom hoteli na Manhattane sa nakrúcali mnohé hollywoodske trháky. Môžete ich poznať napríklad z filmov Vôňa ženy či Kráska z Manhattanu. „Pre New Yorčanov je tento hotel akýmsi synonymum luxusu. Jeho budova je významným historickým miestom, kde sa stále niečo deje,“ povedala pre HN Slovenka Petra Kazimírová z New Yorku.
Tretí najbohatší Američan všetkých čias
Keď John Jacob Astor 29. marca 1848 zomrel, zanechal za sebou na tú dobu rekordných 20 miliónov dolárov, čo na dnešné prepočty predstavuje zhruba 100 miliárd dolárov. Okrem toho rozdal veľkú časť majetku na charitatívne účely.
Približne 400-tisíc dolárov venoval na vytvorenie voľnej verejnej knižnice, ktorá dnes leží na východe New Yorku. Hoci Astor zbohatol vďaka chladnokrvej kalkulácii v biznise, napojeniu na politikov i ekonomikov a pašovaniu drog, patrí medzi najväčších filantropov v dejinách ľudstva.
Zároveň sa stal prvým multimilionárom v Spojených štátoch. Keby sa zrátal celý jeho majetok dohromady, na dnešné ceny by doshahoval 138 miliárd dolárov.
Zaujímavý osud však čakal aj jeho potomkov. John Jacob Astor IV sa 15. apríla 1912 stal jednou zo zhruba 1 500 obetí potopenia legendárnej lode Titanic.
Najbohatší Američania všetkých čias (v mld. dnešných dolárov)
1. John D. Rockefeller
253
2. Cornelius Vanderbilt
205
3. John Jacob Astor
138
4. Stephen Girard
120
5 Richard Mellon
103