Jeden z najsilnejších prejavov odporu proti komunistickému zriadeniu v Československu. A ako história ukázala, aj začiatok konca totality, ktorý vyvrcholil nežnou revolúciou v novembri 1989.
Aj takéto prívlastky si vyslúžila Sviečková manifestácia, ktorá sa uskutočnila na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí v marci 1988. V nedeľu od nej uplynie presne 30 rokov.
Pod kontrolou režimu
Myšlienka na uskutočnenie tohto protestu sa zrodila v Kanade. Jej ideovým otcom sa stal hokejista Marián Šťastný, vtedajší predstaviteľ Svetového kongresu Slovákov. „Prvotný podnet k nám prišiel začiatkom januára 1988. V tajnej cirkvi na Slovensku sa rozprúdila diskusia, či sa do manifestácie zapojíme.
Nakoniec sme sa rozhodli, že dotoho pôjdeme,“ vysvetlil pre HN František Mikloško. Práve ten sa spolu s Jánom Čarnogurským, tajným biskupom Jánom Korcom a ďalšími stal organizátorom manifestácie.
Pôvodná myšlienka bola, že sa v piatok 25. marca budú konať manifestácie pred československým veľvyslanectvom v každej krajine, kde žije viacero Slovákov. Krajania žijúci v zahraničí mali demonštrovať za náboženské slobody i dodržiavanie ľudských práv v Československu.
Z tohto plánu nakoniec nič nebolo. Organizátori vo Švajčiarsku nepodali žiadosť o povolenie manifestácie v dostatočnom predstihu a zhromaždenia sa nekonali ani nikde inde za hranicami Československa. „Napokon to zostalo celé na nás. My sme boli jediní organizátori, nepomáhal nám nikto v zahraničí,“ prízvukuje Mikloško.
Policajná brutalita
Organizátori vedeli, že komunistický režim by im túto manifestáciu nikdy nepovolil. Podali žiadosť o jej konanie, ktorú úrady okamžite zamietli. Podanie odvolania načasovali z taktických dôvodov tak tak, aby im zamietavá odpoveď prišla zhruba v čase konania zhromaždenia.
V každom prípade bolo jasné, že podujatie je nelegálne. To im hneď na začiatku aj úrady oznámili a požiadali zhromaždených ľudí o rozchod. Potom sa rozpútala policajná brutalita. Kým ľudia spievali hymnu a držali v rukách zapálené sviečky, pomedzi nich chodili autá Verejnej bezpečnosti a dav sa snažili v hustom daždi rozohnať prúdmi vody polievacie autá. Do toho všetkého museli ľudia vydržať pokusy ukončiť akciu pomocou vodných diel. Niektorých účastníkov odviedli príslušníci Štátnej bezpečnosti do pristavených policajných vozidiel.
Na námestí demonštrovali zhruba dve až tri tisícky ľudí. „Mnohí však boli v bočných uličkách. Podľa našich odhadov sa celkovo na Sviečkovej manifestácii zúčastnilo približne päť- až osemtisíc ľudí,“ dodáva Mikloško.
Celé podujatie trvalo pol hodiny. Hlavní organizátori sa však na ňom nezúčastnili. „Už v utorok ráno prišli po mňa policajti do školy, kde som v tom čase vyučoval. Vyviedli ma von a odviezli na prokuratúru v Justičnom paláci. Vyhrážali sa mi a po prespustení ma 24 hodín denne sledovali,“ spomína Mikloško.
Manifestácia sa konala o tri dni, teda v piatok 25. marca. „Ráno som šiel na omšu a keď som kráčal smerom od Mosta SNP, tak pred budovou, kde dnes sídli Veľvyslanectvo USA, ma zastavilo auto. Odviezli ma na policajnú stanicu v Dúbravke, kde som strávil celý deň. Po skončení Sviečkovej manifestácie ma previezli do cely predbežného zaistenia. V pondelok ráno, teda po vypršaní 48-hodinovej lehoty, ma nakoniec prepustili,“ dopĺňa František Mikloško.
Spomienka na manifestáciu
Ten sa cez víkend zúčastní na spomienkových akciách pri príležitosti 30. výročia manifestácie. Ich súčasťou bude napríklad rekonštrukcia manévrov Verejnej bezpečnosti, omša, kladenie vencov k pamätníku na Námestí Eugena Suchoňa či slávnostný koncert za účasti najvyšších predstaviteľov krajiny i pozvaných hostí zo zahraničia. Do Bratislavy napríklad pricestuje bývalý nemecký prezident Joachim Gauck.