Boj za Palestínu. Pred polstoročím vyhlásil Jásir Arafat vojnu Židom

Jordánske mestečko Karama, 21. marca 1968. Izraelskej armáde dochádza trpezlivosť s neutíchajúcimi akciami Palestínčanov, ktorí cez hranice z územia Jordánska čoraz agresívnejšie útočia na židovský štát. Výsledkom týchto akcií je rastúci počet zabitých Izraelčanov.
Zhruba 15-tisíc izraelských vojakov sprevádzaných takmer piatimi desiatkami tankov útočí na úsvite na hlavnú základňu palestínskych radikálov v Karame. Práve v tomto meste vtedy sídlilo radikálne hnutie Fatah vedené palestínskym lídrom Jásirom Arafatom. Jeho bojovníci, prezývaní fedajíni, sa sem presunuli po drvivej porážke arabskej koalície v šesťdňovej vojne proti Izraelu z júna 1967.

Boj proti Arabom
Izraelská armáda sa v ten deň pred 50 rokmi, presne o pol šiestej ráno pustila do boja proti veľkej presile. Zhruba tisícke bojovníkov Organizácie za oslobodenie Palestíny, ktorej hlavnou silou bol práve Arafatov Fatah, prišli na pomoc vojaci oficiálnej jordánskej armády. Proti Izraelčanom sa postavilo desať delostreleckých batérií, štyri brigády a jeden tankový pluk. Jordánci bolo odhodlaní vrátiť Izraelčanom potupnú porážku zo šesťdňovej vojny.

Snahy Arabov boli márne. Izrael počas 15-hodinovej ozbrojenej zrážky zvíťazil a tábor obsadil. Výsledkom bojov boli stovky mŕtvych či zranených Arabov, ako aj 150 zajatých Palestínčanov. Samotnému Arafatovi sa podarilo z Karamy utiecť a neskôr sa vrátiť ešte silnejší a odhodlanejší.
Toto víťazstvo totiž malo pre Izrael nakoniec trpkú príchuť. Arabi si bitku o Karamu vysvetlili po svojom – spojila ich v boji proti spoločnému nepriateľovi. Fatah získaval podporu z mnohých arabských krajín. Arafatovi a jeho hnutiu sa hlásili dobrovoľníci ochotní položiť v partizánskom boji proti Izraelu život. Na účet Fatahu tiekli peniaze od bohatých arabských mecenášov, ktorí boli ochotní financovať výcvik samovražedných atentátnikov.
Karama sa tak stala začiatkom palestínskeho presvedčenia, že Izrael sa dá poraziť gerilovým spôsobom boja. Priamym následkom tejto situácie sa stali desaťročia palestínsko-izraelského konfliktu, ktorý dodnes nie je vyriešený. Boje sa pritom netýkali len Izraela a palestínskych území. Občianska vojna vypukla aj v Libanone či Jordánsku.

Snaha vyčerpať Izrael
Bitka o Karamu bola zároveň nepriamou súčasťou štvrtej arabsko-izraelskej vojny, ktorá trvala od októbra 1967 do augusta 1970. Veľkú úlohu v nej zohral aj vtedajší izraelský armádny veliteľ Ariel Šaron. Vojna dostala názov opotrebovávacia, keďže cieľom arabských nepriateľov bolo Izrael vojensky aj ekonomicky totálne vyčerpať.
To sa im však nikdy nepodarilo. „Izrael sa aj vďaka takýmto skúsenostiam naučil byť životaschopný ako štát. Jeho obyvatelia museli každý bojovať doslova o vlastné prežitie,“ hovorí pre HN Ran Natanzon z komunikačného oddelenia izraelského ministerstva zahraničných vecí.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.